Sederova večera už na začiatku pôstu

Už v minulosti sme sa mnohí zúčastnili sederovej večere. Nechápavo sme však krútili hlavami, že táto tradične veľkonočná slávnosť sa uskutoční už druhú pôstnu sobotu.

Trinásť rodín neodolalo a zatúžilo poznať a zažiť ako Pánov prechod - Paschu - slávia židia a ako ho pravdepodobne slávil aj Ježiš a apoštoli.

Určite aj samotná pesachová večera prešla vývojom od čias Ježiša až do súčasnej podoby. Nám pomáha lepšie pochopiť židovskú kultúru a tradíciu, z ktorej povstalo samotné kresťanstvo. Tradovalo sa, že táto večera bola tou poslednou večerou, kedy Ježiš Kristus ustanovil Eucharistiu. Ktovie.
 

U viacerých bolo iste motiváciou zažiť spoločenstvo aj niečo nové. Je to čas, kedy sa rodina zhromaždí okolo rodinného stola, ale v tento deň zvlášť preto, aby si domácou liturgiou cez „Hagadu“ pripomenuli centrálnu udalosť dejín našej spásy, ktorú otec prerozpráva svojim deťom. 

Je dobré, ak kresťania poznajú túto tradíciu. Nie je však dobré, aby doma ešte zvlášť slávili na Veľkú noc pesachovú večeru. V kresťanstve sa ťažisko slávenia veľkonočného tajomstva presúva od rodinného stola k spoločnej liturgii v chráme. Rodičia by sa mali s deťmi na ňu náležite pripraviť a vysvetliť deťom jednotlivé symboly a gestá a predovšetkým viac s nimi čítať a vysvetľovať im biblické texty.

Preto Seder (“Poriadok”) je rodinnou večerou pripomínajúcou exodus, ale pomáha nám zároveň lepšie pochopiť tajomstvo Veľkej noci a Kristovej obety sprítomnenej pre nás katolíkov pri každej sv. omši.

Predsedajúcim a odborným garantom bol kaplán Martin Šalamon, ktorý dohliadal na každú maličkosť počas prípravy, trpezlivo vysvetľoval jednotlivé časti a gestá pri večeri a predsedal celému Sederu.

Stretnutie rodín pri sederovej večeri malo svoju jedinečnú atmosféru. Pri hebrejských spevoch sme konzumovali symbolické jedlá, ktoré sme si spoločne pripravili.
Špecialitou večere bol dôraz na rodinu. Hoci sme večerali ako spoločenstvo, každá rodina sedela pri vlastnom stole. Otec rodinu celou večerou sprevádzal. Mama ju začínala a s deťmi pripravovala. Deti spievali, obradne omývali otcovi ruky, či hľadali ukrytý kúsok macesu.

Jedlá sme pripravili excelentne. V chuti charosetu sme okrem jabĺk rozoznali čerstvé figy, datle, orechy, hrozienka aj granátové jablká a ich biblickú symboliku. Mäkučká jahňacinka pohladila chuťové poháriky. Hoci účelom takéhoto stretnutia nie je kulinársky zážitok ale pripomenutie židovského exodu, chuť pripravených jedál bola pre nás lahodná ako biblická manna. :-)

Príjemné stretnutie a výnimočnú atmosféru dotvárali originálne hebrejské spevy sprevádzané hrou na hudobných nástrojoch, ktoré v obdivuhodne krátkom čase a na vysokej úrovni nacvičili talenty spomedzi nás.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa na príprave tejto milej akcie podieľali a tým nám pomohli objavovať a lepšie chápať židovské korene v našej liturgii, čo nám umožní oveľa hlbšie preniknúť do slávenia Eucharistie, jej jazyka, symbolov, gest a modlitieb.

Veríme, že budúci rok sa pridáte k nám aj vy ostatní.

K+M+G