Boj s alkoholizmom bol začiatkom doživotného procesu uzdravovania

Moje bezstarostné detstvo narúšal alkoholizmus môjho otca a s tým spojené dramatické rodinné situácie. Moja mamka „podporovala“otcov alkoholizmus jeho utajovaním pred svetom.V pivničnom úkryte pred nepríčetným domácim pijanom šepkala: „Musíme v tichosti vydržať aby nebola hanba a potom bude určite lepšie.“

No nebolo ani po návrate otca z utajeného liečenia na Prednej Hore. Jediným "úspechom" maminho snaženia bolo, že okolie ani netušilo o katastrofe našej rodiny. Otec bol mimo stavu pod vplyvom alkoholu inteligentný, milý, obľúbený človek od ktorého som sa mnoho pre život naučil a ešte mal naučiť. "Oslobodenie" pre mamu, sestru a mňa prišlo náhlou smrťou otca zapríčinenou jeho alkoholizmom. Až po rokoch som si uvedomil prázdne miesto po ňom v mojom ďalšom živote.

Z domova som odchádzal na štúdia a paradoxne som sa stal príležitostným konzumentom nenávideného alkoholu. Ako rafinovaný nástroj zla ma neustále sprevádzal ďalším životom. Niekoľko krát v priebehu rokov po haváriách, pádoch z výšok a iných excesoch pod vlyvom alkoholu som sa ocitol na prahu života a smrti. Tak sa zo mňa stáva človek veriaci najskôr vo vyššiu moc a neskôr, mojím ďalším duševným vývojom a rozvojom, v Boha. Alkohol sa ma však držal ako kliešť. Snažil som sa jeho konzumáciu zastaviť, obmedziť, kontrolovať. Vždy dookola: katastrofa, abstinencia, kontrolované pitie, ďalšia katastrofa v alkoholovom opojení. Roky plynuli a zo „zábavného“ študenta sa stal milujúci manžel a otec troch krásnych detí.

Tu som si odrazu uvedomil paralelu môjho života a života môjho otca. S hrôzou som zistil, že som rovnaký alkoholik, akým bol on s úplne rovnakou nelákavou perspektívou. Začal sa môj boj s alkoholizmom, no paralela pokračovala. Okrem manželky a detí okolie netušilo o mojej závislosti. Sám som dokázal abstinovať len krátko a opäť recidíva a známy kolotoč. V tom obdobím som navštevoval internetový triezvy priestor no bez poznania kníh Anonymných alkoholikov, krokov a tradícii. V bezradnej situácii som vyhľadal lekára odborníka, ktorý aj pomocou lieku na viac ako rok vyliečil symptóm - moje pitie, no dušu nechal chorú. Po recidíve bol môj neliečený alkoholizmus ešte rafinovanejší. Popíjal som tajne prakticky celé dni. Oslavám, a teda „legálnemu“ pitiu, som sa viacmenej úspešne vyhýbal. Bol to tanec na tenkom ľade, ktorý nemal dobrý vpliv na moju psychiku a prakticky na celý môj pracovný a súkromný život.

Vďaka Bohu a jeho vyššej moci ma môj alkoholizmus desil natoľko, že som hľadal pomoc inde ako v sebe samom. Jedného dňa som zaklopal na dvere, za ktorými prebiehal míting Anonymných akoholikov (AA). Dvere sa otvorili a predo mnou sa objavila cesta k uzdraveniu duše. Túto cestu triezvym životom lemujú mýtniky od Billa a Dr. Boba dlhoročných členov AA aj v mojej skupine, ktorú pravidelne navštevujem. Potvrdila sa mi stará pravda: „Svetské veci musíš milovať, aby si ich poznal, no božie veci musíš poznať aby si ich miloval.“ V AA som našiel živého Boha, vieru a návod na čistý šťastný život. No zlo zaútočilo zo zálohy. Už ako člen AA som úžíval pri mojích pohybových zdravotných ťažkostiach rôzne tabletky. Ľahko som zistil, že vo vyššej pravidelnej dávke a kombinácii pôsobili na mojú chorú dušu podobne ako alkohol. Išiel som už cestou triezveho života a na mítingoch som o tabletká rozprával. Nikto ma nekarhal, nikto mi neradil. Novej závislosti som sa prácou na 12 krokoch AA ,„ľahko“ zbavil.

Ak sa obzriem na začiatok, vidím, že vďaka alkoholizmu sa začal doživotný proces môjho uzdravovania. Ako zázrakom sa stratil strach z ekonomickej neistoty, upravili sa narušené vzťahy v rodine. Bez Boha, života v spoločenstve AA, manželky a detí by som túto nápravu a duševný pokrok asi nedosiahol. Za tieto dary som vďačný a vďačne budem žiť a šíriť filozofiu AA ako návod na šťastný život.

Podporná skupina Anonymných alkoholikov - Dvanásť statočných