V jeden teplý augustový pondelok sa kopa detí hrnie do záhrady CPRka. Už od skorého rána tu počuť radostný smiech a džavot tridsiatky veselých detí, ktoré sa práve v tento deň vydajú spolu s niekoľkými animátormi na dobrodružnú cestu detského tábora Centra pre rodinu v Trenčíne.
Po celý týždeň bol pre deti pripravený skutočne pestrý program. Či už sme deň strávili v Čerešňovom sade operačkou a hrami alebo sme „výletovali“ na Čachtickom hrade, kde sme mali možnosť viac spoznať náš trenčiansky región a neskôr si z nezvyčajného uhla pohľadu poobzerať miniatúry niekoľkých našich vzácnych slovenských pamiatok. Nikdy nechýbalo veľa živého kriku, hluku a rozjarených detských očí.
Počas pár dní nášho tábora sme mali tiež možnosť zahrať si futbal s futbalistami trenčianskeho futbalového klub AS Trenčín, preplaviť sa loďou po Váhu alebo potrápiť animátorov počas nejednej bláznivej hry, ktorú si pripravili.
Deti sme každý deň nabalili množstvami zážitkov, plnými bruškami a novými priateľstvami, ktoré si počas týždňa vytvorili. Najväčšou odmenou boli práve nám animátorom tak veľmi vzácne objatia, ktoré nám predostierali vďačnosť a lásku toľkých malých detských sŕdc. Sám Pán nás učí, aby sme boli ako deti a my sme sa skutočne snažili, aby sa tento vzácny detský duch počas doby, kedy nám boli zverené, mohol v radostnej slobode a detskej jednoduchosti rozvíjať a prekvitať.
Začiatok školského roka sme v CPR odštartovali príjemným pobedím a kvalitnou hudbou. Hlavnou témou bola Afrika - konkrétne maličká africká krajina Burundi, o ktorej nám prišla porozprávať Anička Pyšná.
V jeden teplý augustový pondelok sa kopa detí hrnie do záhrady CPRka. Už od skorého rána tu počuť radostný smiech a džavot tridsiatky veselých detí, ktoré sa práve v tento deň vydajú spolu s niekoľkými animátormi na dobrodružnú cestu detského tábora Centra pre rodinu v Trenčíne.
Teší 12-ročný chalan na víkend strávený s otcom? Ten môj áno - a nie je to hocijaký víkend. On už vie, že zažijeme dobrodružstvo a adrenalín so správnou partiou na čele s kapitánom Rasťom a duchovnou podporou - otcom Martinom. Vie to preto, lebo sme tento rok absolvovali už piaty ročník akcie Otec a syn - junior. Opäť to bol pre nás úžasný čas.
Niekomu sa čísla a slovo matematika nemusia hneď páčiť. Vzbudzujú rešpekt a veľa otáznikov na čo to našim deťom s Downovým syndrómom bude dobré?
Nedeľné ráno sa začalo poriadnym lejakom a v rôzne dlhých intervaloch pokračovalo celýdeň. No napriek nepriazni počasia množstvo dobrovoľníkov spojilo svoje sily, aby pre náspripravilo výnimočný Deň rodiny.
