Korona, korona, korona… už sme o nej počuli všetko, čítali sme mnohé štúdie, názory aj prognózy. Väčšina z nás už začala toto slovo podvedome vypúšťať.
Ale akokoľvek si zakrývame oči a uši, korona je stále tu. Naše deti sa stále (ne)učia z domu, mnohí sme stále na home office, a keď nebodaj vyjdeme von, tak bez rúška ani krok. Dokedy ešte? To je otázka, ktorú si kladieme. No odpoveď nám nikto negarantuje. V našich životoch s presne plánovaným denným programom, krúžkami, dovolenkou, služobnými cestami je zrazu niečo nevypočitateľné, ťažko zrozumiteľné aj pre najšpičkovejších vedcov našej planéty.
Poďme si radšej položiť otázku, na ktorú si s trochou námahy a úprimnosti dokážeme odpovedať. Kto som teraz, po roku obmedzení, odriekania, prispôsobovania a neistoty? Aký som bol pred tým? Keby som mohol vidieť svoj obraz v hlbine zrkadla spred roka a porovnať ho s dnešným, môžem povedať, že som sa zmenil (k lepšiemu, či horšiemu)? Už dlho nám nebola daná možnosť byť so sebou samým, či veľmi intenzívne so svojimi najbližšími a neutekať od nich (od seba) do záchrany a zabudnutia v každodenných povinnostiach. A dávali sme v predkoronovom období cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je božie? Naozaj nám tá jedna omša za týždeň uspokojila naše svedomie, a my sme si odškrtli splnenú povinnosť? Čo by sme mnohí teraz za tú samozrejmú, častokrát neosobnú a roztržitú nedeľnú “povinnosť” dali? A možno si viacerí dávame otázku, či nám “nedeľné chodenie do kostola” vôbec chýba. Lenže, keď sa jedny dvere zatvoria, zvyčajne sa aj niekde inde nové otvoria, a určite tak mnohé rodiny objavili možnosť spoločnej modlitby, či čítanie Písma. Určite nie sme jediní v tomto storočí, ktorí nemajú sv. omšu a sviatosti automaticky na požiadanie. Pokiaľ by ste si chceli prečítať inšpiratívny príbeh, kde viera prežila aj napriek zložitým okolnostiam života, nech sa páči tu je jeden starší, ale stále aktuálny. Posledná otázka: máte doma zrkadlo? A odvážite sa pozrieť do jeho hlbiny?
V nedeľu 13.10.2024 sa nám veľmi nechcelo vyjsť spod teplého paplóna do chladného jesenného rána, ale premohli sme sa a tesne pri vstupe do Novej Bošáce sme sa zaradili do kolóny ďalších áut, ktorých pasažieri tiež smerovali na svätú omšu do kostola sv. Cyrila a Metoda.
Dňa 27.9.2024 sa v Malej farskej záhrade v Trenčíne konalo stretnutie dobrovoľníkov a všetkých, čo sa akýmkoľvek spôsobom angažujú v Centre pre rodinu.
Po roku sme sa opäť stretli v CPRku na každoročnom letnom tábore na konci augusta. Posilnená zostava animátorov celý týžďeň naplnila hrami, prechádzkami v parku, na Brezine alebo v Zátoke pokoja a iným zaujímavým programom. Deti si zahrali známe hry ako Mestečko Palermo alebo Živé pexeso, ale skúsili aj lukostreľbu či stavanie prístreškov.
Pripraviť budúcich kresťanských manželov na nie vždy slnkom zaliatu spoločnú cestu životom, je veľmi zodpovedná úloha. Je preto veľkým zadosťučinením, že sa na takejto príprave podieľajú aj manželské páry, ktoré snúbencom pootvoria dvere do ich vlastných osobných vzťahov a stavajú pri tom najmä na úprimnosť a otvorenosť.
V júli 2024 sa od 18. do 21. júla uskutočnilo stretnutie otcov a ich synov s názvom "Otec a Junior". Šestnásť dvojíc, zložených z otca a syna, si rozložilo stany v malebnej Seliackej Dubovej. Tábor bol situovaný priamo pri rieke Orava a futbalovom ihrisku, kde mali účastníci k dispozícii spoločnú kuchyňu, sprchy a WC. Panenské prostredie oravskej prírody, doplnené o kulisu zurčiacej vody a splavy, poskytlo množstvo vzácnych okamihov na prehĺbenie vzťahu medzi otcami a synmi.
