V dňoch 13. - 16. septembra sa v Pastoračnom centre Jonatán uskutočnil pobyt pre otcov a dcéry.
Vo štvrtok 13. septembra podvečer začali do Pruského prichádzať dvojice otcov a dcér. Prichádzali s očakávaniami vylepšiť vzťah, stráviť spolu čas, porozumieť si, viac sa spoznať... A v nejedných očiach bola otázka: "Čo sa to tu bude diať?"
Tú správnu atmosféru očakávania spustila sv. omša. A potom to už išlo: zoznamovačky, spoločný program pre dcéry, spoločný program pre otcov, prednášky, hry, opekačka, skupinky... Spoločne sme premýšľali, rozprávali, diskutovali a nakoniec to dopadlo takto:
Zažil som úžasné spoločenstvo otcov, našiel som odpovede na mnohé otázky, inšpiráciu na oživenie vzťahu k dcére. Pochopil som, že sa musím naučiť vnímať viac emocionálnu a citovú stránku dcéry. Našiel som v sebe rezervy vo vzťahu, na ktorých musím popracovať. Objavil som v dcére zrelú osobnosť a potrebu rozprávať sa s ňou viac medzi štyrmi očami.
Bol to čas úžasného objavovania vnútornej krásy mojej dcéry. Uvedomil som si, že môže byť skutočnou kamarátkou, ktorá vie pochopiť, ale zároveň aj potrebuje byť chápaná. Určite odporúčam ďalším otcom.
Bol to požehnaný čas. Povedali sme si hlboké veci, ktoré by sme si pravdepodobne za bežných okolností nepovedali.
Bolo to pre mňa plné emócií. Strávený spoločný čas ma utvrdil a v mnohom nastavil, že z mojej dcéry - často ešte vnímanej ako dievča sa stáva žena. Žena, na ktorú som hrdý a teším sa na ďalší spoločne strávený čas.
Bol to krásny čas. Zmenilo sa vnímanie môjho otca, pozrela som sa naňho z iného uhla pohľadu. Teraz to je super. Uvidíme doma... Ale isto sa aspoň trochu zlepšil vzťah, nakoplo nás to.
Zistila som, akého mám úžasného otca. Môj vzťah sa s ním oveľa zlepšil. Som rada, že som tu mohla byť. Teším sa na budúci rok.
Pozrite si aj udalosť v kalendári a fotky k tomuto článku.
Začiatok školského roka sme v CPR odštartovali príjemným pobedím a kvalitnou hudbou. Hlavnou témou bola Afrika - konkrétne maličká africká krajina Burundi, o ktorej nám prišla porozprávať Anička Pyšná.
V jeden teplý augustový pondelok sa kopa detí hrnie do záhrady CPRka. Už od skorého rána tu počuť radostný smiech a džavot tridsiatky veselých detí, ktoré sa práve v tento deň vydajú spolu s niekoľkými animátormi na dobrodružnú cestu detského tábora Centra pre rodinu v Trenčíne.
Teší 12-ročný chalan na víkend strávený s otcom? Ten môj áno - a nie je to hocijaký víkend. On už vie, že zažijeme dobrodružstvo a adrenalín so správnou partiou na čele s kapitánom Rasťom a duchovnou podporou - otcom Martinom. Vie to preto, lebo sme tento rok absolvovali už piaty ročník akcie Otec a syn - junior. Opäť to bol pre nás úžasný čas.
Niekomu sa čísla a slovo matematika nemusia hneď páčiť. Vzbudzujú rešpekt a veľa otáznikov na čo to našim deťom s Downovým syndrómom bude dobré?
Nedeľné ráno sa začalo poriadnym lejakom a v rôzne dlhých intervaloch pokračovalo celýdeň. No napriek nepriazni počasia množstvo dobrovoľníkov spojilo svoje sily, aby pre náspripravilo výnimočný Deň rodiny.
