Otec & Dcéra 2025

“v dňoch 4-8.6.2025 sa v pastoračnom centre Jonatán Pruské uskutočnila akcia Otec&Dcéra, organizovaná Centrom pre rodinu Trečín” - asi takto nejako by znela “chlapská” verzia tejto správy, žiadne emócie - holé fakty. 

Pozvánka na túto akciu zameranú na budovanie a prehĺbenie vzťahu medzi otcom a dcérou len čosi tajuplne nazančovala než detailne vysvetľovala. Som rád že som bol jeden z tých, ktorí sa nechali zlákať a opýtali svojej dcéry “ideme tam?”. 

V stredu večer sa stretlo desať otcov a desať dcér prichádzajúcich z rôznych miest spolu s Trenčianskymi organizátormi. Program sme odštartovali svätou omšou, ktorú slúžil kapucín brat Bonaventúra (alias Bony). Po zoznamovaní a stručných organizačných informáciách som už pri večeri pochopil, že sa tu rysuje veľmi dobrá akcia, a nie, nebolo to len tým narazeným sudom piva v jedálni…

Organizátori nám pripravili skutočne bohatý program, ktorý tu pochopiteľne nemôžem vyzradiť. No bola to výborne namiešaná zmes workshopov, aktivít, priestoru na voľnú debatu a taktiež duchovného programu. Brat Bony nám denne slúžil sv. omšu, trávil s nami čas pri programe a bol k dispozícii či už na sv. spoveď, rozhovor, alebo hoc aj na debatu o motorkách… 

Tak, ako sme sa zo dňa na deň viac a viac spoznávali a budovali dôveru medzi sebou, dokázali sme sa aj viac otvárať a ponárať  “do hlbín”. 

Nám, chlapom vytrhnutým z bežnej dennej rutiny atmosféra pripomínala dovolenku, čo prirodzene navodilo priestor uvažovať aj o témach, na ktoré bežne nemáme (=nenájdeme si) čas. No povedzte, kedy sa už otec snažiaci sa zabezpečiť rodinu dostane k uvažovaniu napríklad o emóciách a ich vplyvu na náš život a vzťahy? A pritom sú okolo nás naše deti, ktoré si práve cez emócie “vypaľujú” svoje vzory a spomienky do hláv… ale vravel som, nejdem vyzrádzať…

Po úvodnej “teoretickej” príprave program zo dňa na deň naberal na otáčkach, gradoval. Zažili sme nádherné momenty s našimi dcérami, nechýbal smiech, radosť, slzy, objatia, otcovská hrdosť… Niečo vám môžu naznačiť fotky, niečo vám možno niekto našepne, ale my sme to prežili na vlastnej koži, a to nám nik nevezme. Odnášame si domov spoločné zážitky, duchovné povzbudenie, nové priateľstvá ale hlavne utužené vzťahy s našimi dievčatami. A hoci stále nedokážem vymenovať viac ako 5 farieb, a pri slove “cyklámenová” trochu zneistiem o čom je to reč, myslím že už viem ako kvalitnejšie tráviť čas a budovať vzťah s mojou vlastnou dcérou… 

PS: a ešte raz obrovské VĎAKA všetkým organizátorom, Maťovi, Gabovi, Fialke, Miške, Kike, Ľudke, zlatým tetuškám v kuchyni, Bonymu, strážnemu anjelovi a občerstvovačovi na trati, všetkým tým, ktorých sme ani osobne nestretli, no a taktiež aj všetkým ich blízkym ktorí počas akcie oželeli ich prítomnosť doma.. Nech vás dobrotivý Pán Boh zahrnie svojimi milosťami a požehnaním za vašu službu! 

Vlado

Pozrite si aj udalosť v kalendári a fotky k tomuto článku.