73 málo alebo veľa?

Martina, 63 rokov je matka, ktorá prišla o dospelého syna za dramatických okolností. Pani Martina prichádza vo veľkej depresii, s čiapkou na hlave, ktorú si nedáva dole ani počas sedenia kvôli mastným vlasom, ktoré nemá silu si umyť a tiež sa o seba postarať.

Jej dni sú plné smútku, bezradnosti, bolesti, zúfalstva. Každý deň odrátava, ktorý je deň a týždeň od smrti syna. Pozornosť upriamuje na dni a čas, kedy sa to stalo, vtedy nespí, je v strehu, predstavuje si to... Počas našich pravidelných stretnutí sa dostávame k pocitom výčitiek a viny, ktoré má voči synovi. Tieto pocity jej nedovolia opustiť zaužívané rituály smerujúce k synovi, aby to nevyvolávalo dojem, že na neho nemyslí... No je to pre ňu zároveň vyčerpávajúce a únavné, nikam nevedúce. Ostáva zaseknutá v smútku a nedá sa jej žiť.

Taktiež otvárame tému „sebahodnoty“, keďže sa cíti prázdna, nenaplnená. Smrť syna v nej zosilnel pocit osamelosti. Hodnú čas svojho života venovala synovi, stále s ním niečo riešila, zachraňovala, dávala mu nové šance. Pomáham jej presmerovať pozornosť na seba, hľadáme nové zdroje naplnenia. 

Veľa času sme venovali spracovaniu uvedených prítomných pocitov. Postupne, keď počuje, že spravila dosť, najviac ako mohla, že to nie je jej zodpovednosť, cíti úľavu. 

Pomaly začína upratovať svoj byt, prichádza s tým, že umyla po dvoch rokoch okná, kúpila si pekný obraz, orientuje sa na domácnosť, zariaďuje. Plánuje aj vycestovať na výlet vlakom, čo od smrti syna nepodnikla. 

Po pol roku sterapie sa jej podarí vycestovať do kúpeľov, s pozitívnou skúsenosťou, že to zvládla, dovolila si, dopriala si ... vracia sa spokojná. Začína vnímať seba s prijatím a úctou, otvára menej fungujúce vzťahy s dcérou, partnerom, čomu dovtedy nevenovala žiadnu pozornosť, zahltená vo svojom smútku.

V letnom období sa starala o vnuka, podnikla dovolenku. Viac si užívala a podarilo sa jej odpútať od myšlienok smerujúcich k synovi bez toho, že by mala z toho výčitky.

Vyjadruje obavy z prichádzajúceho obdobia „Dušičiek“, s tendenciou odmietať všetko, zostať v izolácií. Ochotne prijíma ponuku kontaktovať terapeuta aj telefonicky v prípade zhoršenia stavu. 

Martina je jedna zo 73 klientov, ktorí tento rok prešli našou “Poradňou”. Nikto z nás nevie, kedy bude v podobnej situácii. Centrum pre rodinu je tu pre všetkých, ktorí potrebujú pomocnú ruku v ťažkom období života.

Ďakujeme, že ste s nami a pomáhate nám pomáhať.