Dom, v ktorom sídli Centrum pre rodinu Trenčín si už niečo pamätá. Prinášame vám zaujímavý pohľad do jeho histórie.
Centrum pre rodinu Trenčín sídli v dome, ktorý je súčasťou historickej mestskej štvrte nazývanej Hôrka. K Hôrke patrili domy situované medzi farskými schodmi a múrom farského kostola, teda i domy medzi hradbou mesta a dnešným domom na Hradnej ulici č. 12. Väčšina domov bola drevená, prízemná, v menšej miere z nepálenej tehly. Ich cena v 16. - 17. storočí bola okolo 14 – 80 zlatých ( domy na námestí stáli niekoľko stoviek zlatých ). Majiteľmi boli prevažne drobní remeselníci a kramári. Táto štvrť bola často vystavená požiarom, alebo vojenským plieneniam.
Hradná ulica sa spomína už v roku 1554 ako ulica ku kostolu, v roku 1592 ako ulica, ktorá vedie ku schodom kostola. Najstaršia písomná zmienka o dome č. 12 je z roku 1681, jeho vlastníkom bol Michal Jeszenszky. Dom bol poškodený v roku 1689 a aj požiarom v roku 1708, kedy dom vlastnil Mikuláš Jeszenszky, v roku 1813 bola v dome dielňa Juraja Szmatany.
Objekt stojí na významnom mieste, v tesnom dotyku s farskými schodmi, ktoré vedú k farskému Kostolu Narodenia Panny Márie. Do domu sa pôvodne vstupovalo z neupraveného a nespevneného svahu vedúceho k farským schodom, ktorý bol v 30. rokoch 20. stor. nahradený spevnenou komunikáciou so schodmi a vybudovaním roviny, na ktorú bola premiestnená baroková socha sv. Jána Nepomuckého.
Požiar v roku 1886 zničil severozápadnú časť námestia a vyhorel aj farský kostol. Požiar poškodil i skúmaný dom, zhorela jeho strecha. Nový krov, zachovaný dodnes, objednal v roku 1886 majiteľ domu Béla Čelko, krov navrhol majster Weinberger z Piešťan, škridla bola dodaná z Rimavskej Soboty.
V 30. rokoch 20. storočia došlo k drobným úpravám: fasády dostali vysoký betónový sokel ukončený ozdobným lemom, verandu zasklili kovovou konštrukciou, vymenili krytinu na streche. Škridla bola nahradená eternitom, tak ako o tom informuje nápis na konštrukcii krovu: Strecha táto doskami, terovým papierom a eternitom pokrytá bola 10. - 17. júna 1932 ( aj zadný dom vtedy ).
Predpokladá sa, že v priebehu v prvej polovici 20. storočia sa vlastníkom objektu stála cirkev, nakoľko v nej dlhodobo bývali farári a objekt označujú obyvatelia Trenčína ako faru. V 50. rokoch 20. storočia bola na fasády daná nová omietka, čiastočne vymenili okná, dvere a podlahy, klenby v prejazde zrušili a nahradili rovnými stropmi.
Zuzana Zvarová
Fotografie: Archív PU SR Bratislava a zbierky Trenčianskeho múzea v Trenčíne
V nedeľu 7.9.2026 sa Mierové námestie v Trenčíne stalo miestom modlitby, radosti a spoločného chválospevu. Festival kresťanských speváckych zborov Cantate et Laudate spojil spevákov, hudobníkov, duchovných i návštevníkov v jedinečnej atmosfére oslavy Boha prostredníctvom hudby.
V piatok 22. mája 2026 sa v Trenčíne za účasti nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka, primátora mesta Richarda Rybníčka, kňazov pôsobiacich na území mesta, riaditeľa Centra pre rodinu Gabriela Chromiaka, partnerov a priateľov uskutočnilo slávnostné požehnanie jeho obnovených priestorov.
Zapojením sa do projektu Nadácie Slovenských elektrární - Miesto plné energie - sme získali veľkú pomoc. V rámci dňa firemného dobrovoľníctva nám zamestnanci Slovenských elektrární výrazne pomohli pri rozsiahlom upratovaní a čistení po stavebných prácach, aby sme tak mohli čím skôr otvoriť centrum pre verejnosť.
V dnešnej dobe patrí skupina seniorov z hľadiska digitálnej bezpečnosti medzi tie najzraniteľnejšie, pričom počet podvodov zameraných na starších ľudí neustále stúpa. Aj preto naša organizácia CPR Trenčín zrealizovala Kurz pre seniorov 65+ o bezpečnosti v digitálnom svete s názvom „Odhaľ podvod skôr ako naletíš“.
Výstava odevnej dizajnérky Doroty Kostelnej s názvom VEĎ SA TO NEDÁ NOSIŤ! predstavuje jej autorskú tvorbu na pomedzí módy, umenia a osobnej výpovede. Prebieha od 10. do 27. apríla 2026 v Mestskej veži a ponúka návštevníkom pohľad na odev ako na výrazové médium, ktoré presahuje bežnú predstavu o nositeľnosti.
