Dom, v ktorom sídli Centrum pre rodinu Trenčín si už niečo pamätá. Prinášame vám zaujímavý pohľad do jeho histórie.
Centrum pre rodinu Trenčín sídli v dome, ktorý je súčasťou historickej mestskej štvrte nazývanej Hôrka. K Hôrke patrili domy situované medzi farskými schodmi a múrom farského kostola, teda i domy medzi hradbou mesta a dnešným domom na Hradnej ulici č. 12. Väčšina domov bola drevená, prízemná, v menšej miere z nepálenej tehly. Ich cena v 16. - 17. storočí bola okolo 14 – 80 zlatých ( domy na námestí stáli niekoľko stoviek zlatých ). Majiteľmi boli prevažne drobní remeselníci a kramári. Táto štvrť bola často vystavená požiarom, alebo vojenským plieneniam.
Hradná ulica sa spomína už v roku 1554 ako ulica ku kostolu, v roku 1592 ako ulica, ktorá vedie ku schodom kostola. Najstaršia písomná zmienka o dome č. 12 je z roku 1681, jeho vlastníkom bol Michal Jeszenszky. Dom bol poškodený v roku 1689 a aj požiarom v roku 1708, kedy dom vlastnil Mikuláš Jeszenszky, v roku 1813 bola v dome dielňa Juraja Szmatany.
Objekt stojí na významnom mieste, v tesnom dotyku s farskými schodmi, ktoré vedú k farskému Kostolu Narodenia Panny Márie. Do domu sa pôvodne vstupovalo z neupraveného a nespevneného svahu vedúceho k farským schodom, ktorý bol v 30. rokoch 20. stor. nahradený spevnenou komunikáciou so schodmi a vybudovaním roviny, na ktorú bola premiestnená baroková socha sv. Jána Nepomuckého.
Požiar v roku 1886 zničil severozápadnú časť námestia a vyhorel aj farský kostol. Požiar poškodil i skúmaný dom, zhorela jeho strecha. Nový krov, zachovaný dodnes, objednal v roku 1886 majiteľ domu Béla Čelko, krov navrhol majster Weinberger z Piešťan, škridla bola dodaná z Rimavskej Soboty.
V 30. rokoch 20. storočia došlo k drobným úpravám: fasády dostali vysoký betónový sokel ukončený ozdobným lemom, verandu zasklili kovovou konštrukciou, vymenili krytinu na streche. Škridla bola nahradená eternitom, tak ako o tom informuje nápis na konštrukcii krovu: Strecha táto doskami, terovým papierom a eternitom pokrytá bola 10. - 17. júna 1932 ( aj zadný dom vtedy ).
Predpokladá sa, že v priebehu v prvej polovici 20. storočia sa vlastníkom objektu stála cirkev, nakoľko v nej dlhodobo bývali farári a objekt označujú obyvatelia Trenčína ako faru. V 50. rokoch 20. storočia bola na fasády daná nová omietka, čiastočne vymenili okná, dvere a podlahy, klenby v prejazde zrušili a nahradili rovnými stropmi.
Zuzana Zvarová
Fotografie: Archív PU SR Bratislava a zbierky Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Dňa 27.9.2024 sa v Malej farskej záhrade v Trenčíne konalo stretnutie dobrovoľníkov a všetkých, čo sa akýmkoľvek spôsobom angažujú v Centre pre rodinu.
Po roku sme sa opäť stretli v CPRku na každoročnom letnom tábore na konci augusta. Posilnená zostava animátorov celý týžďeň naplnila hrami, prechádzkami v parku, na Brezine alebo v Zátoke pokoja a iným zaujímavým programom. Deti si zahrali známe hry ako Mestečko Palermo alebo Živé pexeso, ale skúsili aj lukostreľbu či stavanie prístreškov.
Pripraviť budúcich kresťanských manželov na nie vždy slnkom zaliatu spoločnú cestu životom, je veľmi zodpovedná úloha. Je preto veľkým zadosťučinením, že sa na takejto príprave podieľajú aj manželské páry, ktoré snúbencom pootvoria dvere do ich vlastných osobných vzťahov a stavajú pri tom najmä na úprimnosť a otvorenosť.
V júli 2024 sa od 18. do 21. júla uskutočnilo stretnutie otcov a ich synov s názvom "Otec a Junior". Šestnásť dvojíc, zložených z otca a syna, si rozložilo stany v malebnej Seliackej Dubovej. Tábor bol situovaný priamo pri rieke Orava a futbalovom ihrisku, kde mali účastníci k dispozícii spoločnú kuchyňu, sprchy a WC. Panenské prostredie oravskej prírody, doplnené o kulisu zurčiacej vody a splavy, poskytlo množstvo vzácnych okamihov na prehĺbenie vzťahu medzi otcami a synmi.
Dňa 4. júla 2024 sme s veľkou radosťou a hrdosťou ukončili dlho očakávanú rekonštrukciu oporných múrov v Centre pre rodinu Trenčín. Tento projekt, ktorý začal 11. marca 2024, je ďalším významným krokom v revitalizácii našich priestorov a zabezpečení ich dlhodobej funkčnosti a stability.
