Dom, v ktorom sídli Centrum pre rodinu Trenčín si už niečo pamätá. Prinášame vám zaujímavý pohľad do jeho histórie.
Centrum pre rodinu Trenčín sídli v dome, ktorý je súčasťou historickej mestskej štvrte nazývanej Hôrka. K Hôrke patrili domy situované medzi farskými schodmi a múrom farského kostola, teda i domy medzi hradbou mesta a dnešným domom na Hradnej ulici č. 12. Väčšina domov bola drevená, prízemná, v menšej miere z nepálenej tehly. Ich cena v 16. - 17. storočí bola okolo 14 – 80 zlatých ( domy na námestí stáli niekoľko stoviek zlatých ). Majiteľmi boli prevažne drobní remeselníci a kramári. Táto štvrť bola často vystavená požiarom, alebo vojenským plieneniam.
Hradná ulica sa spomína už v roku 1554 ako ulica ku kostolu, v roku 1592 ako ulica, ktorá vedie ku schodom kostola. Najstaršia písomná zmienka o dome č. 12 je z roku 1681, jeho vlastníkom bol Michal Jeszenszky. Dom bol poškodený v roku 1689 a aj požiarom v roku 1708, kedy dom vlastnil Mikuláš Jeszenszky, v roku 1813 bola v dome dielňa Juraja Szmatany.
Objekt stojí na významnom mieste, v tesnom dotyku s farskými schodmi, ktoré vedú k farskému Kostolu Narodenia Panny Márie. Do domu sa pôvodne vstupovalo z neupraveného a nespevneného svahu vedúceho k farským schodom, ktorý bol v 30. rokoch 20. stor. nahradený spevnenou komunikáciou so schodmi a vybudovaním roviny, na ktorú bola premiestnená baroková socha sv. Jána Nepomuckého.
Požiar v roku 1886 zničil severozápadnú časť námestia a vyhorel aj farský kostol. Požiar poškodil i skúmaný dom, zhorela jeho strecha. Nový krov, zachovaný dodnes, objednal v roku 1886 majiteľ domu Béla Čelko, krov navrhol majster Weinberger z Piešťan, škridla bola dodaná z Rimavskej Soboty.
V 30. rokoch 20. storočia došlo k drobným úpravám: fasády dostali vysoký betónový sokel ukončený ozdobným lemom, verandu zasklili kovovou konštrukciou, vymenili krytinu na streche. Škridla bola nahradená eternitom, tak ako o tom informuje nápis na konštrukcii krovu: Strecha táto doskami, terovým papierom a eternitom pokrytá bola 10. - 17. júna 1932 ( aj zadný dom vtedy ).
Predpokladá sa, že v priebehu v prvej polovici 20. storočia sa vlastníkom objektu stála cirkev, nakoľko v nej dlhodobo bývali farári a objekt označujú obyvatelia Trenčína ako faru. V 50. rokoch 20. storočia bola na fasády daná nová omietka, čiastočne vymenili okná, dvere a podlahy, klenby v prejazde zrušili a nahradili rovnými stropmi.
Zuzana Zvarová
Fotografie: Archív PU SR Bratislava a zbierky Trenčianskeho múzea v Trenčíne
V nedeľu 17. novembra 2024 sme sa opäť stretli na tradičnej spomienkovej túre na zrúcaninu Súľovského hradu, aby sme si pripomenuli tragédiu z roku 2008, keď počas búrky na tomto mieste zahynuli Zuzana a Samko Sýkoroví.
Centrum pre rodinu Trenčín sa v dňoch 20. a 26. novembra 2024 premenilo na priestor plný tvorivej energie a ručných prác. Uskutočnilo sa tu podujatie venované vyšívaniu, ktoré prilákalo nielen nadšencov výšivky, ale aj ľudí túžiacich po oddychu a relaxácii.
Už po piaty raz sme tento rok zorganizovali tradičný novembrový pochod sv. Martina, ktorý si získava čoraz viac priaznivcov. Napriek chladnému počasiu sme si 15. novembra užili krásny večer plný svetiel, radosti a dobrej nálady.
Na týždňovej plavbe „Otec a dcéra“ organizovanej Centrom pre rodinu Trenčín sa stretlo osem dvojíc otcov a dcér na dvoch plachetniciach, aby prežili dobrodružstvo na mori spojené s duchovným programom. Cieľom bolo upevniť vzťah medzi otcom a dcérou prostredníctvom spoločných aktivít, rozhovorov, modlitieb a vzácnych chvíľ v blízkosti prírody.
Počas uplynulého víkendu (19.10. - 20.10.2024) sa na Slovensku už po štvrtýkrát uskutočnil Program AMORIS, tentokrát na tému „Odpustenie: cesta od zranenia k jednote“. Tento rok prebehol program v 27 mestách naprieč Slovenskom, vrátane Trenčína, kde sa do neho zapojilo 16 manželských párov z rôznych farností Trenčianskeho regiónu.
