Dom, v ktorom sídli Centrum pre rodinu Trenčín si už niečo pamätá. Prinášame vám zaujímavý pohľad do jeho histórie.
Centrum pre rodinu Trenčín sídli v dome, ktorý je súčasťou historickej mestskej štvrte nazývanej Hôrka. K Hôrke patrili domy situované medzi farskými schodmi a múrom farského kostola, teda i domy medzi hradbou mesta a dnešným domom na Hradnej ulici č. 12. Väčšina domov bola drevená, prízemná, v menšej miere z nepálenej tehly. Ich cena v 16. - 17. storočí bola okolo 14 – 80 zlatých ( domy na námestí stáli niekoľko stoviek zlatých ). Majiteľmi boli prevažne drobní remeselníci a kramári. Táto štvrť bola často vystavená požiarom, alebo vojenským plieneniam.
Hradná ulica sa spomína už v roku 1554 ako ulica ku kostolu, v roku 1592 ako ulica, ktorá vedie ku schodom kostola. Najstaršia písomná zmienka o dome č. 12 je z roku 1681, jeho vlastníkom bol Michal Jeszenszky. Dom bol poškodený v roku 1689 a aj požiarom v roku 1708, kedy dom vlastnil Mikuláš Jeszenszky, v roku 1813 bola v dome dielňa Juraja Szmatany.
Objekt stojí na významnom mieste, v tesnom dotyku s farskými schodmi, ktoré vedú k farskému Kostolu Narodenia Panny Márie. Do domu sa pôvodne vstupovalo z neupraveného a nespevneného svahu vedúceho k farským schodom, ktorý bol v 30. rokoch 20. stor. nahradený spevnenou komunikáciou so schodmi a vybudovaním roviny, na ktorú bola premiestnená baroková socha sv. Jána Nepomuckého.
Požiar v roku 1886 zničil severozápadnú časť námestia a vyhorel aj farský kostol. Požiar poškodil i skúmaný dom, zhorela jeho strecha. Nový krov, zachovaný dodnes, objednal v roku 1886 majiteľ domu Béla Čelko, krov navrhol majster Weinberger z Piešťan, škridla bola dodaná z Rimavskej Soboty.
V 30. rokoch 20. storočia došlo k drobným úpravám: fasády dostali vysoký betónový sokel ukončený ozdobným lemom, verandu zasklili kovovou konštrukciou, vymenili krytinu na streche. Škridla bola nahradená eternitom, tak ako o tom informuje nápis na konštrukcii krovu: Strecha táto doskami, terovým papierom a eternitom pokrytá bola 10. - 17. júna 1932 ( aj zadný dom vtedy ).
Predpokladá sa, že v priebehu v prvej polovici 20. storočia sa vlastníkom objektu stála cirkev, nakoľko v nej dlhodobo bývali farári a objekt označujú obyvatelia Trenčína ako faru. V 50. rokoch 20. storočia bola na fasády daná nová omietka, čiastočne vymenili okná, dvere a podlahy, klenby v prejazde zrušili a nahradili rovnými stropmi.
Zuzana Zvarová
Fotografie: Archív PU SR Bratislava a zbierky Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Stretli sme sa opäť po roku. Opäť v záhrade Centra pre rodinu. Opäť sme zažili priateľské stretnutia, osobné rozhovory pri výborných chlebíčkoch a domácich zákuskoch. Zahrala nám skvelá kapela Aurelius Q.
O nemeckom tábore na začiatku leta sme už písali. Náš letný príbeh však pokračuje ďalším táborom...
Partia otcov so svojimi synmi vo veku 6-14 r. sa vybrala na predĺžený víkend 20. - 23.7. do Pienín. Už názov autobusu Sunbus naznačoval, že pekné počasie je zajednané.
Centrum pre rodinu sa v týždni od 10. – 14. 7. 2023 naplnil detskými hlasmi, radosťou a smiechom. Po tretí krát sme aj s podporou sponzora spol. Guzmänner ponúkli denný jazykový tábor, kde nás aj tento rok čakal program so zábavným učením nemeckého jazyka a bohatou škálou aktivít a hier. V priestoroch centra sme sa nielen učili, spievali a tancovali, ale v prestávkach aj vychutnali pestré desiaty, obedy a olovranty. Počas tábora bol s nami aj náš nový pán kaplán o. Pavol, ktorý nám odslúžil sv. omše vo Farskom kostole a pomohol pri výdaji obedov.
