Dátumy si moc nepamätám. Ale budú to už snáď 3 týždne (14.7 - 17.7.2022), čo sme s najstarším synom Tobiášom absolvovali víkendovku Otec a syn junior.
V autobuse sme zistili, že sa poznáme s viacerými účastníkmi. Ujo šofér nás bezpečne doviezol z Trenčína do Žiliny. Ubytovali nás v Žilinskom ÚPC, nazvanom Paľova búda.
Úvodné zoznamovacie kolečko ukázalo, že na tomto pobyte sa stretli nie len ostrieľaní absolventi predchádzajúcich ročníkov, ale aj niekoľko zelenáčov, ktorých ostatní rýchlo prijali medzi seba. Sprevádzal nás pán kaplán Martin Sedláček, ktorý v našom chlapskom spoločenstve odslúžil aj úvodnú svätú omšu s kázňou tématicky ladiacou s našou akciou. Bol denne k dispozícii aj na sv. spoveď a duchovné rozhovory. Riaditeľom mančaftu bol Rasťo Kotrha a jeho pravou rukou Andrej Kosa. Celkovo 13 párov otcov so synmi si našlo dôležitý čas na seba a svojho Pána.
Takmer každú voľnú chvíľu sme využili na šport - od hokeja cez napodobeninu floorballu, badmingtom, pingpong až po biliard či kalčeto. Piatok bol náročný, keďže nás čakala hrebeňova túra od Vrátnej doliny po Strečno. Málokto vedel do čoho ide, ale napriek tomu všetci bojovali s nástrahami počasia a vlastnou neistotou, či to skutočne zvládnu. Zvládli všetci a radi sme sme sa zúčastnili aj svätej omše pod holým nebom. Večer boli posledné pozostatky síl vybité športom.
Sobota sa už od rána niesla v očakávaní splavu Váhu. Najskôr bolo mužstvo inštruované na suchu na terase Paľovej búdy. Zelenáči sa učili od sivých skúsených vlkov, čo majú za sebou skrotenie rôznych riek pomocou raftov. Pravdaže nechýbalo slávenie Eucharistie s povzbudením pána kaplána Martina. Splavu sa zúčastnili 4 rafty, ktorým velili od kormidla kapitáni a mužstvo sa snažilo poslúchať. Priznám sa, mal som stiahnuté hrdlo a v bruchu lodný uzol, ale nadšenie našich chlapcov dávalo tušiť, že splav patrí k podstatným tmelom chlapského spoločenstva.
Váh bol kľudný, takže začiatočníci svoju prvú plavbu pod vedením zkúsených rafťákov elegantne zvládli. Niektorí skočili do studeného Váhu a nechali sa unášať prúdom. Záver splavu bol sám zážitok, ale nie všetko treba prezrádzať. Sobotný večer zakončila spoločná opekačka, šport a aj spev s heligónkou.
Nedeľa bola poznačená balením a upratovaním. Svoj čas tu však mala aj cca trištvrte hodinka súkromného rozhovoru medzi otcom a jeho synom, ktorá sa dala zaujímavo prežiť. Svoje miesto mala pravdaže aj svätá omša v drevenom kostolíku, ktorá uzavrela náš duchovný program. Úplnou bodkou bol spoločný obed.
Spoločne strávený čas sme si vysoko vážili, vzájomné vzťahy sme si upevnili a sľubili sme si, že to nebol posledný Otec a Junior (syn), ktorého sme sa zúčastnili.
V prázdninovom týždni 20.7.-24.7.2026 sa konal detský letný tábor krycím názvom Ako si vycvičiť draka. Legenda hovorí, že draci z ostrova Berk zmizli, ale nie celkom. Ukrývajú sa vraj v skalách a lesoch. Náčelník potrebuje nových mladých Vikingov, ktorí sa naučia všetko potrebné – remeslá, orientáciu, plavbu aj odvahu - a preskúmajú územie.
V Trenčíne sa v nedeľu 2. augusta 2026 uskutočnil 18. ročník Dňa rodiny. Obľúbené podujatie, ktoré pripravilo Centrum pre rodinu Trenčín, sa konalo v Parku M. R. Štefánika a nieslo sa v znamení motta „Nesme sa navzájom – cesta k srdcu, cesta k domovu“.
Partia otcov s deťmi sa začiatkom júla vydala na dobrodružstvo z Trenčína na Oravu. Tri noci pod stanmi, splav rieky, spoločné chvíle a množstvo nových zážitkov. Deň po dni sa odvíjal príbeh nielen splavu, ale aj priateľstiev, otcovstva a času, ktorý sme si vedome darovali so svojimi deťmi.
V sobotu 20. júna 2026 sa rodiny Trenčianskeho dekanátu opäť stretli na spoločnej Púti rodín na Skalku. Už tradičné putovanie k najstaršiemu pútnickému miestu Slovenska sa aj tento rok nieslo v duchu spoločenstva, vďaky a prosby za naše rodiny.
V nedeľu 7.6.2026 sa Mierové námestie v Trenčíne stalo miestom modlitby, radosti a spoločného chválospevu. Festival kresťanských speváckych zborov Cantate et Laudate spojil spevákov, hudobníkov, duchovných i návštevníkov v jedinečnej atmosfére oslavy Boha prostredníctvom hudby.
