Otec a junior 2022

Dátumy si moc nepamätám. Ale budú to už snáď 3 týždne (14.7 - 17.7.2022), čo sme s najstarším synom Tobiášom absolvovali víkendovku Otec a syn junior.

V autobuse sme zistili, že sa poznáme s viacerými účastníkmi. Ujo šofér nás bezpečne doviezol z Trenčína do Žiliny. Ubytovali nás v Žilinskom ÚPC, nazvanom Paľova búda. 

Úvodné zoznamovacie kolečko ukázalo, že na tomto pobyte sa stretli nie len ostrieľaní absolventi predchádzajúcich ročníkov, ale aj niekoľko zelenáčov, ktorých ostatní rýchlo prijali medzi seba. Sprevádzal nás pán kaplán Martin Sedláček, ktorý v našom chlapskom spoločenstve odslúžil aj úvodnú svätú omšu s kázňou tématicky ladiacou s našou akciou. Bol denne k dispozícii aj na sv. spoveď a duchovné rozhovory. Riaditeľom mančaftu bol Rasťo Kotrha a jeho pravou rukou Andrej Kosa. Celkovo 13 párov otcov so synmi si našlo dôležitý čas na seba a svojho Pána.

Takmer každú voľnú chvíľu sme využili na šport - od hokeja cez napodobeninu floorballu, badmingtom, pingpong až po biliard či kalčeto. Piatok bol náročný, keďže nás čakala hrebeňova túra od Vrátnej doliny po Strečno. Málokto vedel do čoho ide, ale napriek tomu všetci bojovali s nástrahami počasia a vlastnou neistotou, či to skutočne zvládnu. Zvládli všetci a radi sme sme sa zúčastnili aj svätej omše pod holým nebom. Večer boli posledné pozostatky síl vybité športom. 

Sobota sa už od rána niesla v očakávaní splavu Váhu. Najskôr bolo mužstvo inštruované na suchu na terase Paľovej búdy. Zelenáči sa učili od sivých skúsených vlkov, čo majú za sebou skrotenie rôznych riek pomocou raftov. Pravdaže nechýbalo slávenie Eucharistie s povzbudením pána kaplána Martina. Splavu sa zúčastnili 4 rafty, ktorým velili od kormidla kapitáni a mužstvo sa snažilo poslúchať. Priznám sa, mal som stiahnuté hrdlo a v bruchu lodný uzol, ale nadšenie našich chlapcov dávalo tušiť, že splav patrí k podstatným tmelom chlapského spoločenstva.

Váh bol kľudný, takže začiatočníci svoju prvú plavbu pod vedením zkúsených rafťákov elegantne zvládli. Niektorí skočili do studeného Váhu a nechali sa unášať prúdom. Záver splavu bol sám zážitok, ale nie všetko treba prezrádzať. Sobotný večer zakončila spoločná opekačka, šport a aj spev s heligónkou.

Nedeľa bola poznačená balením a upratovaním. Svoj čas tu však mala aj cca trištvrte hodinka súkromného rozhovoru medzi otcom a jeho synom, ktorá sa dala zaujímavo prežiť. Svoje miesto mala pravdaže aj svätá omša v drevenom kostolíku, ktorá uzavrela náš duchovný program. Úplnou bodkou bol spoločný obed.

Spoločne strávený čas sme si vysoko vážili, vzájomné vzťahy sme si upevnili a sľubili sme si, že to nebol posledný Otec a Junior (syn), ktorého sme sa zúčastnili.