Koncom júla sa uskutočnil ďalší ročník akcie OTEC A SYN JUNIOR. Prinášame vám postrehy účastníkov.
So synom Ondrejom sme sa po prvýkrát zúčastnili akcie OTEC A SYN JUNIOR. Netušili sme, čo nás čaká. Nakoniec sme prežili štyri dni zážitkov, na ktoré budeme veľmi dlho spomínať. Vďaka skvelej organizačnej schopnosti admirála Rasťa a duchovnej podpore otca Juraja sme si čas strávený spolu s ostatnými otcami a synmi veľmi užili. Do spomienok sa zaryjú predovšetkým spoločné športové aktivity, hlavne rafting na Dunajci v krásnej prírode, turistika v Poľsku, jazda na bicykloch alebo stanovanie na rozličných miestach. Skvelú zábavu sme zažili pri pirátskych vojnách na vode alebo pri obedoch či večerách. Spoločenstvo mužov a chlapcov rovnakej vlnovej dĺžky a ich veľkú pomoc sme zažili hneď v prvý deň, keď sme zistili, že náš stan je nepoužiteľný. O pár minút sme boli ubytovaní v druhom stane. Ani počasie nás nezradilo, keď pršalo len vtedy, keď sme boli pod strechou. V neposlednom rade sa nedá zabudnúť na spoločné omše s otcom Jurajom a jeho duchovné usmernenia, aby sme sa stali lepšími otcami / mužmi a lepšími synmi.
Ondrej a Oliver
Aj tento rok sme spolu so synom podnikli chlapskú výpravu - Otec a syn. I teraz nám Rasťo pripravil skvelý program plný zážitkov. Rafting po Dunajci, turistika, cyklistika. Pre chalanov asi najlepším zážitkom bola námorná bitka piatich raftov pod mostom v Kroščenku, po ktorej suchý a zranený nezostal nikto. Môj trinásť ročný syn však prehlásil, že preňho najhlbším zážitkom bola chlapská krížová cesta v noci pri fakliach. To zase mal na starosti otec Juraj, ktorý sa o nás staral po tej duchovnej stránke. Tiež svätá omša v Červenom Kláštore mala nezabudnuteľnú atmosféru. V tej kaplnke, zrejme postavenej výlučne iba pre chlapský spev, i ten náš znel ako gregoriánsky chorál. Asi by sme mali založiť spevácky zbor otcov a synov. A na záver návšteva pútnického miesta v Litmanovej- úžasne silné miesto.
Proste skvelý program, super otcovia a super synovia, akurátne počasie, skvelá atmosféra. Ešte raz veľké poďakovanie Rasťovi ako aj otcovi Jurajovi a hlavne Pánu Bohu.
A ešte niečo: Aj tento rok sme sa stretli s tým ako sa ľudia pozastavujú nad tým, kde sa vzala táto čudná skupina chlapov s detmi (a bez žien)? A ako to, že tie deti sú také ukáznené? Odpoveď nepoznám, ale tuším že je niekde medzi otcom a synom a Otcom a Synom.
Jakub a Daniel
Pre mňa to bol požehnaný čas strávený so synom. Synovi sa najviac páčilo: že sa chlapci mohli na trampolíne pobiť (to by vraj maminky hneď riešili), kofola, rýchlo a zbesilo na bicykli, adrenalín na rafte, …
Jasné, že sa mu aj niečo nepáčilo: ešte pred prvou svätou omšou mi vyčítal, že som mu nepovedal, že to je kresťanský tábor. Obetovať každý deň cca hodinu svojho času bola pre neho výzva. A potom, prečo sme sa nechali predbehnúť na raftoch počas cik-pauzy, nepohodlie v stane a dlhá turistika, ... Spomenul som si, že my sme až tak veľmi iní neboli:
Keď sme v Tatrách nešli lanovkou ako takmer všetci „normálni“, ale peši, tak sme frflali. O pár rokov neskôr však už použitie lanovky bolo niečo medzi zbabelstvom až svätokrádežou.
Pamätám si na jeden výlet s mojím otcom – len on a ja cez Priečne sedlo. On mal v tom roku 50ku a ja na kondičnom vrchole 22. Vstávali sme ešte za tmy, museli sme viackrát brodiť Studenovodský potok kvôli kalamite, na každej horskej chate som si dal polievku a otec len pivo. Vôbec si nepamätám o čom sme sa občas bavili, ale veľa sme ani nepotrebovali rozprávať, len sme s čistou hlavou vychutnávali ten deň až do západu slnka. Zdolanie prekážok bolo odmenené zážitkami a endorfínmi.
Verím, že môj otec už teraz putuje krajinou, ktorú ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo. A prechod cez „nebeské sedlo“ bol milostivý … Verím, že náš spoločný Otec robí vždy to najlepšie, čo sa v danej chvíli urobiť dá, aj keď nám sa to nemusí vždy páčiť.
O pár rokov aj naši synovia budú mať iný uhol pohľadu a snáď to frflanie prehodnotia. Sfúknu už len zopár sviečok na tortách. Tak nám Otec pomáhaj, aby sme ich stihli naučiť to najdôležitejšie!
Vďaka všetkým!
Martin
Pozrite si aj udalosť v kalendári a fotky k tomuto článku.
Po roku sme sa opäť stretli v CPRku na každoročnom letnom tábore na konci augusta. Posilnená zostava animátorov celý týžďeň naplnila hrami, prechádzkami v parku, na Brezine alebo v Zátoke pokoja a iným zaujímavým programom. Deti si zahrali známe hry ako Mestečko Palermo alebo Živé pexeso, ale skúsili aj lukostreľbu či stavanie prístreškov.
Pripraviť budúcich kresťanských manželov na nie vždy slnkom zaliatu spoločnú cestu životom, je veľmi zodpovedná úloha. Je preto veľkým zadosťučinením, že sa na takejto príprave podieľajú aj manželské páry, ktoré snúbencom pootvoria dvere do ich vlastných osobných vzťahov a stavajú pri tom najmä na úprimnosť a otvorenosť.
V júli 2024 sa od 18. do 21. júla uskutočnilo stretnutie otcov a ich synov s názvom "Otec a Junior". Šestnásť dvojíc, zložených z otca a syna, si rozložilo stany v malebnej Seliackej Dubovej. Tábor bol situovaný priamo pri rieke Orava a futbalovom ihrisku, kde mali účastníci k dispozícii spoločnú kuchyňu, sprchy a WC. Panenské prostredie oravskej prírody, doplnené o kulisu zurčiacej vody a splavy, poskytlo množstvo vzácnych okamihov na prehĺbenie vzťahu medzi otcami a synmi.
Dňa 4. júla 2024 sme s veľkou radosťou a hrdosťou ukončili dlho očakávanú rekonštrukciu oporných múrov v Centre pre rodinu Trenčín. Tento projekt, ktorý začal 11. marca 2024, je ďalším významným krokom v revitalizácii našich priestorov a zabezpečení ich dlhodobej funkčnosti a stability.
Trenčín sa opäť stal dejiskom významného charitatívneho podujatia „Hviezdy deťom“, ktoré prebehlo už po šestnásty krát a opäť na Štadióne Sihoť, kde celá myšlienka pred rokmi začala.
