Otec a syn junior 2019

2. september 2019 galéria udalosť
Otec a syn junior 2019

Koncom júla sa uskutočnil ďalší ročník akcie OTEC A SYN JUNIOR. Prinášame vám postrehy účastníkov.

So synom Ondrejom sme sa po prvýkrát zúčastnili akcie OTEC A SYN JUNIOR. Netušili sme, čo nás čaká. Nakoniec sme prežili štyri dni zážitkov, na ktoré budeme veľmi dlho spomínať. Vďaka skvelej organizačnej schopnosti admirála Rasťa a duchovnej podpore otca Juraja sme si čas strávený spolu s ostatnými otcami a synmi veľmi užili. Do spomienok sa zaryjú predovšetkým spoločné športové aktivity, hlavne rafting na Dunajci v krásnej prírode, turistika v Poľsku, jazda na bicykloch alebo stanovanie na rozličných miestach. Skvelú zábavu sme zažili pri pirátskych vojnách na vode alebo pri obedoch či večerách. Spoločenstvo mužov a chlapcov rovnakej vlnovej dĺžky a ich veľkú pomoc sme zažili hneď v prvý deň, keď sme zistili, že náš stan je nepoužiteľný. O pár minút sme boli ubytovaní v druhom stane. Ani počasie nás nezradilo, keď pršalo len vtedy, keď sme boli pod strechou. V neposlednom rade sa nedá zabudnúť na spoločné omše s otcom Jurajom a jeho duchovné usmernenia, aby sme sa stali lepšími otcami / mužmi a lepšími synmi.

 

Ondrej a Oliver

 

Aj tento rok sme spolu so synom podnikli chlapskú výpravu - Otec a syn. I teraz nám Rasťo pripravil skvelý program plný zážitkov. Rafting po Dunajci, turistika, cyklistika. Pre chalanov asi najlepším zážitkom bola námorná bitka piatich raftov pod mostom v Kroščenku, po ktorej suchý a zranený nezostal nikto.  Môj trinásť ročný syn však prehlásil, že preňho najhlbším zážitkom bola chlapská krížová cesta v noci pri fakliach. To zase mal na starosti otec Juraj, ktorý sa o nás staral po tej duchovnej stránke. Tiež svätá omša v Červenom Kláštore mala nezabudnuteľnú atmosféru. V tej kaplnke, zrejme postavenej výlučne iba pre chlapský spev, i ten náš znel ako gregoriánsky chorál. Asi by sme mali založiť spevácky  zbor otcov a synov. A na záver návšteva pútnického miesta v Litmanovej- úžasne silné miesto.

Proste skvelý program, super otcovia a super synovia, akurátne počasie, skvelá atmosféra. Ešte raz veľké poďakovanie Rasťovi ako aj otcovi Jurajovi a hlavne Pánu Bohu.

A ešte niečo:  Aj tento rok sme sa stretli s tým ako sa ľudia pozastavujú nad tým, kde sa vzala táto čudná skupina chlapov s detmi (a bez žien)? A ako to, že tie deti sú také ukáznené? Odpoveď nepoznám, ale tuším že je niekde medzi otcom a synom a Otcom a Synom.

 

Jakub a Daniel

 

Pre mňa to bol požehnaný čas strávený so synom. Synovi sa najviac páčilo: že sa chlapci mohli na trampolíne pobiť (to by vraj maminky hneď riešili), kofola, rýchlo a zbesilo na bicykli, adrenalín na rafte, …

Jasné, že sa mu aj niečo nepáčilo: ešte pred prvou svätou omšou mi vyčítal, že som mu nepovedal, že to je kresťanský tábor. Obetovať každý deň cca hodinu svojho času bola pre neho výzva. A potom, prečo sme sa nechali predbehnúť na raftoch počas cik-pauzy, nepohodlie v stane a dlhá turistika, ... Spomenul som si, že my sme až tak veľmi iní neboli:

Keď sme v Tatrách nešli lanovkou ako takmer všetci „normálni“, ale peši, tak sme frflali. O pár rokov neskôr však už použitie lanovky bolo niečo medzi zbabelstvom až svätokrádežou.

Pamätám si na jeden výlet s mojím otcom – len on a ja cez Priečne sedlo. On mal v tom roku 50ku a ja na kondičnom vrchole 22. Vstávali sme ešte za tmy, museli sme viackrát brodiť Studenovodský potok kvôli kalamite, na každej horskej chate som si dal polievku a otec len pivo. Vôbec si nepamätám o čom sme sa občas bavili, ale veľa sme ani nepotrebovali rozprávať, len sme s čistou hlavou vychutnávali ten deň až do západu slnka. Zdolanie prekážok bolo odmenené zážitkami a endorfínmi. 

Verím, že môj otec už teraz putuje krajinou, ktorú ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo. A prechod cez „nebeské sedlo“ bol milostivý … Verím, že náš spoločný Otec robí vždy to najlepšie, čo sa v danej chvíli urobiť dá, aj keď nám sa to nemusí vždy páčiť.

O pár rokov aj naši synovia budú mať iný uhol pohľadu a snáď to frflanie prehodnotia. Sfúknu už len zopár sviečok na tortách. Tak nám Otec pomáhaj, aby sme ich stihli naučiť to najdôležitejšie!

Vďaka všetkým!

Martin

 


Pozrite si aj udalosť v kalendári a fotky k tomuto článku.

Chcem podporiť CPR

Prehľad mesiaca

Najnovšie články

Deň rodiny 2020 v nezvyčajnom prevedení sa vydaril

5. august 2020

Veľký multirodinný piknik v trenčianskom parku (ne)prekvapil mimoriadne príjemnou atmosférou. Viete, čo sme mohli zažiť tentokrát a v čom bolo toto podujatie iné ako po minulé roky?

Otec a syn junior 2020

18. júl 2020

Po minulom ročníku, ktorý bol úžasný, sme boli odhodlaní absolvovať Otec a syn junior opäť. Bol to super čas - taký "chlapský" - trochu adrenalínu, "prírodnej špiny", odkázanosti na vzájomnú spoluprácu a toleranciu - len ja a on a On.

Pukancovica 2020

1. júl 2020

V posledný júnový deň sme v CPR vítali leto poctivou prázdninovou pukancovicou.

Medzinárodný deň rodiny

15. máj 2020

V týchto dňoch si pripomíname Medzinárodný deň rodiny. Centrum pre rodinu Trenčín sa pri tejto príležitosti prihlásilo k výzve Fóra kresťanských inštitúcii a obrátili sme sa spoločne 50 organizácii na najvyšších štátnych predstaviteľov aby, sa rešpektovala nedeľa ako deň patriaci rodine. Naša spoločná žiadosť smeruje k presadeniu voľnej nedele pre čo najviac rodín, aby ľudia, ktorých práca počas nedele nie je nevyhnutná, nemuseli pracovať.

CPR Trenčín história budovy

1. máj 2020

Dom, v ktorom sídli Centrum pre rodinu Trenčín si už niečo pamätá. Prinášame vám zaujímavý pohľad do jeho histórie.

Archív článkov

0940 785 275 info@cprtrencin.sk Farská 12, 911 01 Trenčín facebook.com/cprtrencin
© 2015-2020 Centrum pre rodinu Trenčín Všetky práva vyhradené.
Tvorba web stránok - Ján Ďuriga