Otec a syn junior 2019

2. september 2019 galéria udalosť
Otec a syn junior 2019

Koncom júla sa uskutočnil ďalší ročník akcie OTEC A SYN JUNIOR. Prinášame vám postrehy účastníkov.

So synom Ondrejom sme sa po prvýkrát zúčastnili akcie OTEC A SYN JUNIOR. Netušili sme, čo nás čaká. Nakoniec sme prežili štyri dni zážitkov, na ktoré budeme veľmi dlho spomínať. Vďaka skvelej organizačnej schopnosti admirála Rasťa a duchovnej podpore otca Juraja sme si čas strávený spolu s ostatnými otcami a synmi veľmi užili. Do spomienok sa zaryjú predovšetkým spoločné športové aktivity, hlavne rafting na Dunajci v krásnej prírode, turistika v Poľsku, jazda na bicykloch alebo stanovanie na rozličných miestach. Skvelú zábavu sme zažili pri pirátskych vojnách na vode alebo pri obedoch či večerách. Spoločenstvo mužov a chlapcov rovnakej vlnovej dĺžky a ich veľkú pomoc sme zažili hneď v prvý deň, keď sme zistili, že náš stan je nepoužiteľný. O pár minút sme boli ubytovaní v druhom stane. Ani počasie nás nezradilo, keď pršalo len vtedy, keď sme boli pod strechou. V neposlednom rade sa nedá zabudnúť na spoločné omše s otcom Jurajom a jeho duchovné usmernenia, aby sme sa stali lepšími otcami / mužmi a lepšími synmi.

 

Ondrej a Oliver

 

Aj tento rok sme spolu so synom podnikli chlapskú výpravu - Otec a syn. I teraz nám Rasťo pripravil skvelý program plný zážitkov. Rafting po Dunajci, turistika, cyklistika. Pre chalanov asi najlepším zážitkom bola námorná bitka piatich raftov pod mostom v Kroščenku, po ktorej suchý a zranený nezostal nikto.  Môj trinásť ročný syn však prehlásil, že preňho najhlbším zážitkom bola chlapská krížová cesta v noci pri fakliach. To zase mal na starosti otec Juraj, ktorý sa o nás staral po tej duchovnej stránke. Tiež svätá omša v Červenom Kláštore mala nezabudnuteľnú atmosféru. V tej kaplnke, zrejme postavenej výlučne iba pre chlapský spev, i ten náš znel ako gregoriánsky chorál. Asi by sme mali založiť spevácky  zbor otcov a synov. A na záver návšteva pútnického miesta v Litmanovej- úžasne silné miesto.

Proste skvelý program, super otcovia a super synovia, akurátne počasie, skvelá atmosféra. Ešte raz veľké poďakovanie Rasťovi ako aj otcovi Jurajovi a hlavne Pánu Bohu.

A ešte niečo:  Aj tento rok sme sa stretli s tým ako sa ľudia pozastavujú nad tým, kde sa vzala táto čudná skupina chlapov s detmi (a bez žien)? A ako to, že tie deti sú také ukáznené? Odpoveď nepoznám, ale tuším že je niekde medzi otcom a synom a Otcom a Synom.

 

Jakub a Daniel

 

Pre mňa to bol požehnaný čas strávený so synom. Synovi sa najviac páčilo: že sa chlapci mohli na trampolíne pobiť (to by vraj maminky hneď riešili), kofola, rýchlo a zbesilo na bicykli, adrenalín na rafte, …

Jasné, že sa mu aj niečo nepáčilo: ešte pred prvou svätou omšou mi vyčítal, že som mu nepovedal, že to je kresťanský tábor. Obetovať každý deň cca hodinu svojho času bola pre neho výzva. A potom, prečo sme sa nechali predbehnúť na raftoch počas cik-pauzy, nepohodlie v stane a dlhá turistika, ... Spomenul som si, že my sme až tak veľmi iní neboli:

Keď sme v Tatrách nešli lanovkou ako takmer všetci „normálni“, ale peši, tak sme frflali. O pár rokov neskôr však už použitie lanovky bolo niečo medzi zbabelstvom až svätokrádežou.

Pamätám si na jeden výlet s mojím otcom – len on a ja cez Priečne sedlo. On mal v tom roku 50ku a ja na kondičnom vrchole 22. Vstávali sme ešte za tmy, museli sme viackrát brodiť Studenovodský potok kvôli kalamite, na každej horskej chate som si dal polievku a otec len pivo. Vôbec si nepamätám o čom sme sa občas bavili, ale veľa sme ani nepotrebovali rozprávať, len sme s čistou hlavou vychutnávali ten deň až do západu slnka. Zdolanie prekážok bolo odmenené zážitkami a endorfínmi. 

Verím, že môj otec už teraz putuje krajinou, ktorú ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo. A prechod cez „nebeské sedlo“ bol milostivý … Verím, že náš spoločný Otec robí vždy to najlepšie, čo sa v danej chvíli urobiť dá, aj keď nám sa to nemusí vždy páčiť.

O pár rokov aj naši synovia budú mať iný uhol pohľadu a snáď to frflanie prehodnotia. Sfúknu už len zopár sviečok na tortách. Tak nám Otec pomáhaj, aby sme ich stihli naučiť to najdôležitejšie!

Vďaka všetkým!

Martin

 


Pozrite si aj udalosť v kalendári a fotky k tomuto článku.

Prehľad mesiaca

Najnovšie články

Medzinárodný deň rodiny

15. máj 2020

V týchto dňoch si pripomíname Medzinárodný deň rodiny. Centrum pre rodinu Trenčín sa pri tejto príležitosti prihlásilo k výzve Fóra kresťanských inštitúcii a obrátili sme sa spoločne 50 organizácii na najvyšších štátnych predstaviteľov aby, sa rešpektovala nedeľa ako deň patriaci rodine. Naša spoločná žiadosť smeruje k presadeniu voľnej nedele pre čo najviac rodín, aby ľudia, ktorých práca počas nedele nie je nevyhnutná, nemuseli pracovať.

CPR Trenčín história budovy

1. máj 2020

Dom, v ktorom sídli Centrum pre rodinu Trenčín si už niečo pamätá. Prinášame vám zaujímavý pohľad do jeho histórie.

Linky pomoci počas pandémie

23. apríl 2020

Prežívame zvláštne obdobie, ktoré každého z nás chtiac, nechtiac nejakým spôsobom ovplyvňuje.

Pandemický život v manželstve

22. apríl 2020

Zaznamenali ste v týchto týždňoch, ako hlasno žuje váš manžel? Alebo že manželkine ukladanie potravín do chladničky je úplne nelogické? Alebo že jeho či jej spotreba toaletného papiera alebo sladkostí je pozoruhodne vysoká? Alebo že varenie či celodenná starostlivosť o deti nie je jeho či jej silnou stránkou? 

Ako ďalej?

6. apríl 2020

V Centre pre rodinu sme mali na tohtoročnú jarnú a letnú sezónu veľké plány. Epidémia koronavírusu nám ich však riadne zoškrtala.

Archív článkov

0940 785 275 info@cprtrencin.sk Farská 12, 911 01 Trenčín facebook.com/cprtrencin
© 2015-2020 Centrum pre rodinu Trenčín Všetky práva vyhradené.
Tvorba web stránok - Ján Ďuriga