Prednáška Juraja Sedláčka

Prednáška Ako a prečo bolia otcovské rany?

Tretí májový pondelok, 15.5.2017 sa zaplnili priestory Refektára Piaristického gymnázia v Trenčíne viac ako štyridsiatimi záujemcami o prednášku ThDr. Juraja Sedláčka, PhD., kaplána Univerzitného pastoračného centra TNUAD, ktorú usporiadalo Centrum pre rodinu. Prednáška bola venovaná téme Ako a prečo bolia otcovské rany? Otec Juraj Sedláček skúma dlhodobo vzťah rodičov a detí, špeciálne otca a syna. Na túto tému napísal viacero publikácií a kníh.

V úvode prednášky vyzdvihol hodnotu rodiny a detí, ktoré sú najcennejšími kreditmi. Najcennejšie veci v živote dostávame totiž zadarmo.

Dieťa pozoruje rodičov a jeho vnemy z tohto pozorovania sú intenzívnejšie ako to, čo rodičia hovoria. Ak vzťah medzi rodičmi nie je harmonický napr. jeden z rodičov je alkoholik s agresívnymi následkami pre rodinu, z detstva si nesie človek v citovej pamäti strach, hnev a smútok. Ak sa človeku nedostáva pochopenia a lásky, má hlad aj v emocionálnej rovine. My sa podvedome bránime dotýkať bolestivých miest v našej duši. Pocit obrany, ktorý máme zakódovaný v sebe používame na všetko. Obmedzujú nás zaužívané kritériá napr.: „Čo by povedali iní? Nesmiem spraviť chybu!“ Pre lepšie pochopenie týchto myšlienok uviedol otec Juraj Sedláček konkrétne príklady zo života týraných detí. Naznačil ale aj východiská po negatívnych zážitkoch. Človek začne novú cestu, keď si uvedomí, že môže byť pre iného darom, keď príjme seba samého takého, aký je. Utrpenie nie je znak toho, že nás Boh opustil, môže nás posilniť. Nesmieme sa báť pozrieť do svojej hĺbky komunikovať o tom. Nesmieme sa báť byť sami sebou. Snažme sa obklopiť ľuďmi, ktorí myslia pozitívne, nenechajme sa manipulovať ľuďmi s negatívnym myslením. Rásť môže človek preto, že bol milovaný. Pomôže aj optika ak si ju nastavíme voči útočníkovi tak, že vidíme príčinu jeho konania v tom, že sám mal nedostatok lásky. Odpustenie môže pomôcť tým, že človeku sa po ranách uľaví.

Ako rodičia, aj ako starí rodičia máme veľkú moc - na nič sa nehrať, , nebáť sa byť sám sebou a prejaviť lásku. Dieťa si nesie so sebou celý život motív daný láskou. Napríklad Boh je taký dobrý ako moja starká. Pozerajme sa na príbeh svojich rodičov cez to, koľko lásky dostali oni. Manželky, dovoľte byť mužovi mužom, muži dovoľte byť žene ženou – prejavujte si navzájom záujem o druhého napríklad otázkou aký si mal, mala deň? Nechýba Ti niečo? Žena ako matka má väčšiu moc darovať lásku ako muž. Ak niekoho mám rád bez podmienok, darujem mu slobodu, posúvam ho vpred. Po týchto zaujímavých a povzbudzujúcich myšlienkach sa otec Juraj Sedláček venoval téme psychoonkologickej súvzťažnosti. Z výskumov vyplýva, že ak človek potláča svoje pocity, emócie, nežije svoj autentický život, môže narušiť svoj imunitný systém. Ak dlhodobo svojim spôsobom života potláčame emócie, vznikne choroba, preto musíme žiť svoj pravdivý život.

V záverečnej časti prednášky otec Juraj Sedláček naznačil riešenia: pozdvihnutie je riešením. Napríklad Don Bosco bol učiteľom – otcom mládeže, hoci v dvoch rokoch stratil otca. Pozdvihol mnohých, hoci sám otcovskú lásku nepoznal.

Uviedol následky disharmónie v rodine. Mladí utekajú do gangov vtedy, ak nepoznali bezpečie domova. Dievčatá z narušených rodín nemajú vyvinutú sebaúctu, kompenzujú si to hľadaním obdivu u chlapcov, často za každú cenu. Ak rodič spraví chybu, nemal by sa báť priznať si ju. Môžeme sa inšpirovať evanjeliom. Človek sa uzdraví, odblokuje, keď odpustí. Odpustenie znamená, že si spomínam na prežitý problém bez trpkosti.

Prednáška bola zakončená vpísaním venovania a autogramiádou do knižných diel prednášajúceho.

http://www.tvlux.sk/archiv/play/12174 - 4:05

Pozrite si aj udalosť v kalendári a fotky k tomuto článku.