Stretnutie lektorov kurzov prípravy na manželstvo s otcom biskupom v Trenčíne - ako ďalej?

Nedeľa 9.1.2022 bola pre niektoré manželské páry z Trenčína a okolia výnimočná. Nielen pre romantické zimné počasie s poletujúcim snehom, ale aj pre horúci guláš a výborné koláče pripravené v Centre pre rodinu v Trenčíne.

Skutočný punc výnimočnosti však našim dňom nedáva počasie ani príjemné veci, ale vzťahy a stretnutia.
Ani v tomto ohľade spomínaná nedeľa nebola v žiadnom prípade sklamaním, ale naopak.
Stretnutie manželských párov - lektorov snúbeneckej prípravy s pomocným otcom biskupom našej diecézy Petrom Beňom bolo stretnutím ľudí pripravených žiť vieru tam, kde sme.

Sľubným začiatkom bola svätá omša, ktorá najmä v dnešných časoch nie je samozrejmosťou, ale hmatateľným uistením, že Cirkev je stále živá. Omša v špeciálnom čase zaistila, že sa všetky pozvané manželské páry dostali do kostola za dodržania platných protiepidemických opatrení a zároveň prebehla v komornom duchu.

Komorná atmosféra a bezprostrednosť zúčastnených boli katalyzátorom diskusie, ktorá po omši nasledovala. Otázky neboli určené len otcovi biskupovi, ale aj dvom ďalším prítomným kňazom - p. dekanovi Ľubomírovi Havranovi a grécko – katolíckemu kňazovi o. Igorovi Cingelovi ako aj nám laikom. Červenou niťou ťahajúcou sa naprieč otázkami bola téma: ako čo najlepšie prepojiť činnosť laikov s kňazmi a ich predstavenými, aby z tejto spolupráce profitovali nielen ľudia v našej cirkvi, ale aj mimo nej?
Nielen kňazi, ale aj my laici sme boli pozvaní do žitia praktickej viery vo vzťahoch, “Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva viera bez skutkov”, ako čítame v Jakubovom liste 2:26.
Všetci potrebujeme vychádzať zo svojich ulít a otvárať sa ostatným.

Ako otec biskup zo svojho praktického života uviedol, je potrebné hlavne “byť prítomný” pri druhých - bez veľkých slov. Vychádzať zo svojich domovov či farských domov a ísť smerom k ľuďom.

Rozprávali sme sa aj o dôležitosti rodinných spoločenstiev, ktoré obohacujú aj kňaza a uľahčujú jeho neľahkú pastoračnú úlohu.
Otvorená diskusia bez pátosu, okorenená láskavým humorom a povzbudením k vzájomným stretnutiam a jednoduchosti v láske, bola obohacujúca pre všetkých zúčastnených.

Následné stretnutie v Centre pre rodinu bolo preto len logickou a príjemnou bodkou.
Vynikajúci guláš, chutný punč a fantastické koláče boli pripravené našimi priateľmi ochotnými slúžiť a patrí im veľká vďaka. Bez týchto pozorností by predsa len za príjemným dňom chýbala spomínaná bodka ako za nedokončenou vetou.
To, o čom sme sa v ten deň rozprávali, sa nám tak nenápadne podarilo aj zažiť.