S cieľom užiť si jeden posledných dní tohtoročného dlhého babieho leta, sme dvadsiateho októbra prijali pozvanie manželských párov na výlet na Súľovský hrad. Deň sme začali slávením svätej omše v Malej Bytči, ktorú celebroval náš bývalý pán farár Juraj Križan.
O viac ako hodinku sme sa my - skupinka nadšencov turistiky a dovedna približne šesť rodín, stretli na parkovisku pri turistickej značke vedúcej k nášmu cieľu - Súľovskému hradu. Rezko sme vykročili do lesa pretkaného koreňmi stromov, ktoré nám častokrát slúžili ako schodíky. Po približne pol hodinke cesty konáre vystriedal krásne sfarbený listnatý les plný jesenne sfarbeného lístia šuchotajúceho pod nohami. Cesta nám ubiehala rýchlo, deti sa predbiehali, ohadzovali lístím a veselo džavotali. My dospelí sme si cestu krátili rozhovormi, spoznávaním sa a nadväzovaním nových známostí. S postupom času krásne vyhliadky z hrebeňa Súľovských skál vystriedali pohľady na okolitú krajinu z hradu. Na hrade sme spoločne v modlitbe vzdali vďaku Bohu za jeho dokonalosť, s akou tvorí našu krajinu, prírodu a stará sa o naše životy. Po zostupe na lúku pod hradom sme vytiahli z ruksakov obedy a naplnili vyhladované žalúdky. V príjemnej atmosfére výletu sme chceli zotrvať, a tak sme si výlet ešte predĺžili prechádzkou na Štefánikovu vyhliadku. Tá už unavila aj najvytrvalejších najmenších turistov.
Vydali sme sa teda na spiatočnú cestu. Unavení, spokojní a šťastní sme sa na parkovisku rozlúčili s prísľubom stretnutia sa na ďalšej turistike. Už teraz sa veľmi tešíme!
Pozrite si aj udalosť v kalendári a fotky k tomuto článku.
Ak ste predchádzajúci víkend stretli v uliciach Trenčína viac mladých ľudí ako obvykle, tak v tomto článku sa dozviete prečo.
Dátumy si moc nepamätám. Ale budú to už snáď 3 týždne (14.7 - 17.7.2022), čo sme s najstarším synom Tobiášom absolvovali víkendovku Otec a syn junior.
Druhý júlový týždeň sa nám podarilo aj vďaka sponzorovi GUZMÄNNER s.r.o. uskutočniť 2. ročník denného nemeckého tábora.
Po 24. februári, v dôsledku vypuknutia vojenského konfliktu u našich susedov, začali aj k nám do Trenčína prichádzať obyvatelia Ukrajiny. Mnohé organizácie neváhali a rýchlo zareagovali poskytovaním pomoci ľuďom, ktorí často zanechali svoje rodiny a takmer celé životy doma na Ukrajine. V CPR Trenčín sme sa takisto rozhodli podať im pomocnú ruku a vytvorili sme formát popoludní so slovenčinou.
