Dobrodružstvo v manželstve s Bohom

14. február 2021, 18:00 u vás
Dobrodružstvo v manželstve s Bohom

Už ste niekedy išli v tobogáne, v ktorom bola úplná tma? Hoci viete, že ste v bezpečí, že tobogán je odskúšaný, aj tak je to silný zážitok.

Neradi ideme do neznáma. V totálnej tme tobogánu sa zbláznime, ak sa spoliehame na vlastné sily, pretože nemáme šancu v tej chvíli niečo zmeniť. Lepšou možnosťou je takúto jazdu si užiť. To sa nedá bez dôvery, že sme v bezpečí.

Podobne je to v manželstve. Sú chvíle, kedy sa cítime ako v čiernom tobogáne. Ak sa nechceme zblázniť, zostáva nám len jedno: dôverovať. A komu inému ako Tomu, kto všetko vie, dokonale sa o nás postará a nekonečne mu na nás záleží

Dôverovať Bohu znamená užiť si aj dobrodružstvo manželstva. S novým postojom nebude manželstvo galejami s nádejou na skorý koniec. Manželstvo je geniálnym, zábavným a bezpečným prostriedkom, ktorý nás privádza k Bohu.

Poďte sa s nami vydať na dobrodružnú cestu manželstvom, v ktorej každý deň môžeme s Bohom zažiť zázraky. Pozvime ho kráčať s nami po vode, utíšiť búrku či premeniť vodu na víno v našom manželstve. Vyskúšame si vchádzať úzkou bránou či pošliapať hlavu hadovi. Zažijeme s Bohom dobrodružstvo v pocite dokonalého bezpečia.

Začnime túto cestu kedykoľvek, najlepšie v symbolickom čase - na začiatku Národného týždňa manželstva. 
Každý deň - od pondelka 8.2.2021, počas 7 dní tu zverejníme jeden krok, ktorý vás môže v manželstve inšpirovať a posunúť bližšie k vášmu manželskému partnerovi.

Deň 1. pondelok: Pošliap hadovi hlavu

V raji sme dostali úžasnú výsadu. Môžeme pošliapať zlo. Koľkokrát v našom manželstve však radšej znovu siahame po ponúkanom jablku, na ktoré nás navádza had? Koľkokrát neodoláme nutkaniu odvrknúť, posudzovať, kritizovať, hodnotiť svojho manželského partnera či deti? Pritom stačí málo: rozhodnúť sa, že radšej zašliapneme jedovatého hada. Hocikoľko krát za deň.

Boh nám dal dokonalý návod na šťastné manželstvo. Začína Desatorom a pokračuje najväčším prikázaním. Boha máme milovať nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého. Konkrétny návod vidíme v Ježišových skutkoch a slovách. Ak úprimne konáme v súlade so svojím svedomím a so zreteľom na Boží návod, namiesto jedenia zbytočného jablka šliapeme hadovi po hlave.

Život podľa Božích prikázaní možno prirovnať k ohrade, ktorej základom je 10 pilierov. Vo vnútri je Boh a všetko, čo k nemu neoddeliteľne patrí: radosť, láska, sloboda. My sme však často nedôverčiví a myslíme si, že toto všetko nájdeme aj mimo ohradu. A tak raz zvalíme jeden stĺp, inokedy druhý. A niekedy ohradu “iba” všelijako podliezame či obchádzame, aby to nevyzeralo tak okato a nahovárame si, že je to v poriadku. Až keď zistíme, že mimo desať pilierov nás nič pekné nečaká, uznáme, že nám predtým bolo lepšie.

Ak chceme, aby naše manželstvo fungovalo, opierajme sa o piliere, ktoré nás chránia. Zvažujme svoje slová, skutky a rozhodnutia v pravde, bez ohýbania pravidiel a vyhovárania. Naša odpoveď nech je vždy áno-áno a nie-nie.

Dnešná výzva: dnes sa budem snažiť sústrediť na Boží návod na život. Budem počas dňa uvažovať, ako by sa Ježiš zachoval v mojej situácii. Večer sa aspoň krátko porozprávam so svojím manželom/manželkou o situáciách, kedy sa mi s Božou pomocou podarilo pošliapať hadovi hlavu a víťaziť nad svojimi slabosťami.

Žalmy 19,9 SSV
Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

Deň 2. utorok: Utíšenie búrky

“Pri každej búrke do domu trochu zatečie,” hovorí jeden múdry citát. Vieme, čo robí vlhkosť s domom - pozvoľna narúša múry,  podporuje plesne a doslova sa nám horšie dýcha.

Búrka v manželstve vznikne zvyčajne kvôli rozdielnym názorom oboch manželov. Hoci sa hovorí, že búrka “prečistí vzduch”, je pravdou, že práve v týchto vypätých situáciách si najviac ubližujeme.

Ježiš reaguje zaujímavo, keď sa s učeníkmi plaví po mori a príde búrka. Ako môže jednoducho spať? Podceňuje riziko? Reaguje až na strach svojich učeníkov, navyše im vytýka nedostatok viery.

Ježiš utišuje všetky živly. Ak prichádza búrka a my sa plavíme s Ježišom, nemusíme sa vôbec báť. Pokojne si môžeme ľahnúť do loďky a obrazne spať. Keď sme s Ním, žiadna búrka nám neublíži. Na búrku nemusíme nevyhnutne reagovať. V manželstve to znamená, že v konflikte nemusíme brať veci osobne. Neznamená to partnera ignorovať, ale vnímať jeho hnev ako dôležitú informáciu o jeho vnútornom rozpoložení. Snažme sa mu pomôcť, prejaviť svoju lásku, ale často jednoducho musí búrka prehrmieť. Ak sme si urážky či neprávosti brali od manžela/ky osobne, je oveľa ťažšie sa neskôr o konflikte rozprávať.

Kedy príde búrka do nášho manželstva najčastejšie? Keď lipneme na svojich plánoch a predstavách. Sme presvedčení, že vieme, ako majú veci fungovať. Vieme, čo náš manžel/ka má robiť. A beda, ak to tak nie je. Vtedy sa v nás dvíha žlč, reagujeme impulzívne alebo trestáme druhého mlčaním a ignoráciou.

S Ježišom dokážeme búrku utíšiť už v zárodku. Ak sa vzdáme svojej pýchy a presvedčenia, že vieme všetko najlepšie, budeme žasnúť, ako Boh dokáže meniť náš život a aké úžasné zážitky nám posiela do cesty. Objavíme, aké nádherné vlastnosti má náš manžel/ka, odkedy sme ho prestali nútiť, aby plnil naše predstavy. Keď prestaneme posudzovať, konečne sa dozvieme pravdu.

Boh nám dal toho najlepšieho manželského partnera a dal mu presne tie vlastnosti, ktoré potrebujeme, aby mal. Ak sa ho snažíme meniť, oberáme sa o množstvo Božích darov. Práve to, čo nás najviac na druhom rozčuľuje, potrebujeme v sebe uzdraviť. Náš manžel/ka nám to denne dokonale ukazujú, pretože nám ich Boh dal ako dokonalý dar. Ak využijeme túto príležitosť a budeme utišovať búrku v zárodku, zažijeme ďalší Boží zázrak v našich životoch. Otvorme sa pre veci, o ktorých sme doposiaľ netušili.

Dnešná výzva: keď ma rozladí reakcia môjho manžela/manželky, prijmem to s láskou a pokúsim sa vzdať svojej predstavy o tom, ako by to bolo lepšie. Budem skúmať, čo je vo mne neuzdravené a prečo ma rozčuľujú niektoré veci. Večer sa o tom spolu porozprávame.

Matúš 12,7 (SSV)
Keby ste vedeli, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,« neboli by ste odsúdili nevinných

 

Deň 3. streda: Premena vody na víno

Manželstvo začína svadbou a zvyčajne aj hostinou. Práve svadbu si Ježiš vybral ako prostredie pre svoj prvý zázrak. Premena vody na víno je nadčasovou symbolikou manželstva, pretože tento zázrak dokáže Ježiš urobiť kedykoľvek.

Hovorí sa, že zaľúbenosť trvá 2 roky. Spočiatku dobre vidíme silné stránky svojho milovaného/milovanej. Neskôr sa stáva, že sa natoľko zaoberáme jeho chybami, že sa nám zastierajú spomienky na človeka, do ktorého sme sa kedysi zaľúbili. Je to nevýslovný paradox, že milovaný človek, ktorého máme denne vedľa seba, sa nám stráca. Opojné víno našej svadby sa mení na vodu. A môžeme si za to sami, pretože sme si nechali zatemniť zrak.

A nezmení sa to, kým neprizveme Ježiša. Až keď skutočne uveríme, že manželstvo je Božie požehnanie a nie náš ľudský omyl, ktorý sa vymkol Božej kontrole, začneme vidieť svojho manžela/manželku Božími očami.

Nezriedka potom zistíme, že to, čo sme na manželovi/manželke vnímali ako chybu, je v skutočnosti odkaz pre nás. Niečo, čo nás privádza bližšie k Bohu, ak sa správne na to pozrieme. Pozvime Ježiša v modlitbe do nášho pohľadu na druhých. Znovu a znovu si pripomínajme, ako Ježiš reagoval na ľudí okolo seba - bez odsúdenia, s láskou a prijatím, nech boli akíkoľvek nedokonalí.

Hľadajme zmysel. Ak nás napríklad do nepríčetnosti rozčuľuje neporiadok, možno nám Boh chce cez neporiadneho manžela/manželku ukázať, že potrebujeme prehodnotiť svoje priority a začať si viac užívať vzťahy. Ak sa necháme viesť, môžeme nachádzať Božie kráľovstvo už tu na zemi - práve cez vzťahy. Ježiš premení vodu nášho manželstva na opojné víno.

Dnešná výzva: Pripomeniem si, čím mi učaroval môj manželský partner na začiatku nášho vzťahu. Pouvažujem, v čom je ešte krajší a lepší ako na začiatku a čo pre mňa znamená. Budem hľadať, v čom mi pomohol sa vnútorne zlepšiť, ktoré jeho vlastnosti mi môžu pomôcť na sebe lepšie pracovať. Večer mu poviem, v čom sú pre mňa jeho najsilnejšie stránky a v čom je pre mňa jedinečný.

Lukáš 6,42 (SSV)
Ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,« keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.

 

Deň 4. štvrtok: Vchádzanie úzkou bránou

Keď som bola malá, dokázala som veľmi jednoducho prejsť medzerou pomedzi stĺpiky oplotenia. Čím som bola staršia, tým to bolo ťažšie. Musela som presne vedieť, ktorá medzera v plote je priechodná a ísť len tou.

Vchádzanie úzkym priechodom je kumšt a vyžaduje poznanie pravdy. Nedá sa uhnúť. Ak chceme nájsť úzky priechod, ktorý vedie do nebeského kráľovstva, musíme robiť veci najlepšie, ako vieme.

V Božích očiach sú všetky naše činnosti dôležité. Situácie, v ktorých sa počas dňa ocitneme, sa dajú “odfláknuť”, ale aj robiť najlepšie, ako vieme. Koľkokrát sa stane, že odbijeme svoje dieťa, keď opakovane niečo žiada alebo sa vyhovárame, ak od nás niečo chce náš manžel/ka? Robiť veci v danej chvíli najlepšie ako vieme, je ako prechádzanie veľmi úzkou bránou, kde nie je priestor na manévrovanie.

Žiť manželstvo najlepšie ako vieme zvyčajne znamená aj veľký rešpekt a dôveru voči svojmu manželskému partnerovi. Namiesto posudzovania, čo by mohol robiť lepšie a prečo je lenivý, nedôsledný, ufrfľaný, pomalý a podobne, odovzdávajme svojho partnera do rúk Bohu. Budeme svojmu manželovi/manželke žehnať a rešpektovať jeho momentálne prejavy ľudskosti. Tak, ako ich rešpektuje Boh u nás samotných a napriek tomu nás miluje nekonečnou láskou.

Aby nás takáto snaha robiť veci najlepšie ako vieme nezruinovala a nevyčerpala, je dôležité v pravde poznať svoje slabé a silné stránky. Boh nás stvoril ako ľudí a chce, aby sme boli ľudskí, nie dokonalí ako roboti. Robme veci najlepšie, ako sa dá, ale rešpektujme v súlade so svojím svedomím a v pokore aj svoje limity. Ak už nevládzeme, neváhajme požiadať o pomoc. Rešpektujme aj limity svojho manžela/manželky a dôverujme mu, že robí najlepšie, čo vie. Tak zmizne potreba kritizovať, robiť nátlak. Nebudeme cítiť nespokojnosť, ale dostaví sa pokoj Božieho kráľovstva.

Dnešná výzva: Zakaždým keď si počas dňa spomeniem na svojho manželského partnera, budem mu v duchu žehnať a v dôvere a bez posudzovania ho odovzdám do starostlivosti Bohu.

Matúš 7,13 (SSV)
Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú.

 

Deň 5. piatok: Byť svetlom sveta

Máme sklon nedôverovať si a ísť s davom. Málokto sa odvažuje prísť s menšinovým názorom či nezvyčajným skutkom, robeným z presvedčenia, nie pre efekt. Ak nás vedie Boží duch, dokážeme ísť aj proti prúdu. Neustále skúmajme pravdu.

Je to jedna z typických charakteristík takmer všetkých svätých. Týchto ľudí prvoplánovo nezaujímal názor väčšiny, ale hlboké vnútorné presvedčenie a úprimné hľadanie pravdy. Keď si nie sme istí svojimi rozhodnutiami, platí známe “Ducha poznať po ovocí”. Ak je ovocím nášho rozhodnutia vnútorný pokoj a radosť, ideme správnym smerom. Ak je ovocím zlý pocit, niekde sme pochybili. Tu sa môžeme pomýliť len vtedy, ak hlások svedomia ignorujeme a potláčame do úzadia.

Prečo nám Boh dal slobodnú vôľu a tým aj priestor robiť chyby? Načo nám do rajskej záhrady zasadil onen sporný strom, kvôli ktorému sa to s nami “ťahá” od samého začiatku?

Pretože je možné, že naše srdce by nikdy tak netúžilo po Bohu, keby nepoznáme ovocie svojich chýb. Neboli by sme s Bohom z vlastného vnútorného presvedčenia, ale preto, lebo by sme nemali inú možnosť. Boh nám však chce dopriať hlboký vzťah, do ktorého nikoho nenúti, ale pozýva.

Nevyberajme si automaticky to, čo väčšina. Sme dokonale slobodní, môžeme sa rozhodovať ako len chceme, ale vždy budeme niesť následky. Boh nás nekonečne miluje, no dôsledky potrebujeme, aby sme mohli po Ňom znovu túžiť a aby v našom živote bol poriadok.

Neverme všeobecne rozšíreným rečiam, že manželstvo je prežitok, že sa treba zmieriť s tým, že rokmi láska zovšednie či dokonca že nevera je korením vzťahu. Tieto klamstvá ničia to, čo nám v manželstve Boh dal. Dar od Boha predsa nemôže nikdy zovšednieť, iba ak by sme to chceli my. Manželstvo je prežitkom len vtedy, ak sa rozhodneme, že je pre nás zbytočné a že nestojí za to oň bojovať. Nevera nie je korením, ale ohňom, ktorý môže náš vzťah definitívne zničiť.

Dnes je bežné, že ľudia namiesto práce či rozvíjania vzťahov trávia čas nad smartfónom. Je to “normálne”, všeobecne tolerované a málokoho zaujíma, že toto zvyčajne nie je to, čo by Ježiš uprednostnil na našom mieste. Nie je vôbec dôležité, koľko ľudí to takto robí. Dôležité je len to, či to takto robím ja.

Pretože po spáchaní prvého hriechu sa Boh nepýta “Kde ste všetci?” ale pokladá každému osobnú otázku: “Kde si?” A nepýta sa to kvôli sebe, pretože dobre vie, kam sme sa schovali. Pýta sa to preto, aby si každý z nás odpovedal: Kde som? Som tam, kde mám byť vo svojich postojoch a skutkoch? Kam som sa schoval? Neschovávam sa za “väčšinu”?

Nebojme sa ísť za svojím presvedčením a neustále hľadajme Božiu pravdu. Vždy uvažujme, ako by sa v našom manželstve zachoval Ježiš. Neberme vzťahy okolo seba ako niečo, čomu sa musíme prispôsobovať, aby sme neboli “divní”. Obnovme si zmýšľanie - nech je naším vzorom Ježiš a nie dav okolo nás. Vtedy budeme soľou zeme a svetlom sveta.

Dnešná aktivita: Ak ma na hriech zvádza môj smartfón, odložím ho alebo vyhodím. Nebojme sa vzdávať vecí, ktoré nás vzďaľujú od Boha, od vzťahov, rozptyľujú našu myseľ a oberajú nás o slobodu. Dnes pouvažujem, či takéto veci v mojom živote existujú a pokúsim sa aspoň jednej z nich zbaviť. Večer sa porozprávam so svojím manželským partnerom, či sa mi to darilo a aké ovocie svojich rozhodnutí som dnes pocítil/a.

Rimanom 12,2 SSV
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

 

Deň 6. sobota: Kráčanie po mori

Obraz kráčania po hladine je fascinujúci a pôsobí neuveriteľne. Niet divu, že keď sa Ježiš po hladine mora blíži k loďke, Peter si chce túto “fintu” vyskúšať tiež. V dôvere vykročí a zisťuje, že naozaj sa to dá. Kedy sa to pokazí?

Keď dostane strach zo silného vetra. Petra zaujali okolnosti a stratil zo zreteľa to najdôležitejšie - prítomnú chvíľu s Ježišom. Prestala ho zaujímať prítomnosť, ktorú prežíva a prepadla ho obava z budúcnosti: čo ak ma vietor stiahne do mora, čo ak sa mi niečo o chvíľu stane?

V strachu sa zvyčajne začneme topiť. Z pôvodného nadhľadu sa ponárame do hlbín obáv a strácame z dohľadu istotu, ktorú máme v Bohu. Keďže Boh je stály a nemenný, naše obavy vidíme len vtedy, keď sa naňho prestávame pozerať. No kedykoľvek stačí natiahnuť k Nemu ruku v plnej dôvere a on nás vracia na hladinu.

Kráčanie po hladine mora si vyžaduje dokonalé sústredenie na Ježiša a na prítomnosť. Táto chvíľa je tou najdôležitejšou a jedinou, ktorú môžeme teraz zažívať. Ak sa necháme zneistiť obavami, môžeme sa začať topiť.

Je dôležité, čo v tejto chvíli robíme. Či skúmame, kde nás chce mať Boh a čo má pre nás pripravené. Alebo sa neustále ponárame do minulosti, kde už nemôžeme nič zmeniť? Prípadne nás zaujíma iba to, čo bude v budúcnosti a uniká nám zmysel prítomnosti?

Prítomnosť je to jediné, čo môžeme v tejto chvíli meniť. Prítomnosť je to, čo má dosah aj na budúcnosť. Využívať dobre prítomnosť je kľúčom k večnosti. Ak teraz, v prítomnosti robíme to najlepšie, čo sa dá a dôverujeme Bohu, nemáme žiaden dôvod obávať sa o budúcnosť. Ani žiaden dôvod trápiť sa minulosťou, pretože tá nás priviedla do prítomnosti, kde máme neustále novú šancu žiť lepšie.

Ak si vieme užívať to, čo máme a netúžime neustále po niečom inom, sme o krok bližšie k nebu. Mnohé manželstvá trpia neodpustením a topením sa v mori minulých zranení. Opakovane sa manželia vracajú k veciam, ktoré sa už nedajú zmeniť. Ak je to aj váš prípad, zamerajte sa na to, čo môžete s týmto zranením urobiť práve teraz. Ak ste druhého zranili vy, ponúknite svojmu manželovi/manželke uistenie o svojej láske a vyjadrite mu súcit v jeho zranení. Ak ste zranení vy sami, pozvite do tohto zranenia Boha. Natiahnite ruku k Ježišovi a začnite spolu kráčať po hladine mora.

Dnešná výzva: Budem si uvedomovať silu a možnosti prítomnosti. Práve teraz, v tejto chvíli je jediný čas, kedy môžem urobiť niečo dobré. V každej, aj tej najvšednejšej situácii budem robiť, hovoriť a uvažovať najlepšie, ako viem, akoby bol dnešný deň mojím posledným. Ak by som večer ležal na smrteľnej posteli, ľutoval by som, že som netrávil viac času na internete, alebo to, že som si s deťmi nezahral pexeso a neporozprával sa s manželom/manželkou? Budem vo svojom manželstve vnímať to, čo momentálne prežívam a večer sa o to podelím so svojím manželským partnerom.

Matúš 6,26 (SSV)
Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?

Deň 7. nedeľa: Buďme apoštolmi

Hovorí sa, že výchova je to, čo v človeku zostane, keď zabudne, čo sa naučil. Výchova je to, čo sa nás v detstve hlboko zasahuje. Ak nás Boh posiela do rodičovskej úlohy, vyzbrojí nás na túto dôležitú úlohu všetkým potrebným. Najväčším tajomstvom výchovy je však vychovať seba. Zvyčajne prostredníctvom detí.

Deti nám zvyčajne veľmi pravdivo, okato a otvorene zrkadlia naše nedokonalosti. Čím viac detí máme, tým viac zrkadiel nám chodí po dome. No aj jedno jediné dokáže každý deň poukázať na niečo, v čom sa musíme zlepšiť. Do istého veku nie sú limitované spoločenskými ohľadmi, tak nám bez problémov naservírujú aj to, čo veľmi neradi počujeme.

S odľahčením často uvažujem, že Boh posiela deti najmä nechápavým, ostatným stačí manžel/manželka a tým najrozumnejším zrejme stačia ostatné osoby z okolia. Mám pocit, že od detí sa môžeme naučiť viac, ako ony od nás.

Všimli ste si, že najmenšie deti prirodzene poznajú najhlbšie tajomstvá radosti? Žijú len v prítomnosti, nerobia si starosti o zajtrajšok. Veria v dobro ostatných. Odpúšťajú bleskovo. Bezvýhradne nás milujú napriek všetkým našim chybám. Do istého veku nehodnotia, nekritizujú, nenaprávajú, túžia po našej blízkosti bez ohľadu na to, akí sme. Doslova pozerajú na nás Božími očami.

Našou úlohou je ukazovať im Božiu lásku a prirodzené zákony, ktoré nám Boh dal. Stanovením hraníc im vytvárame podobné bezpečné prostredie, aké Boh vytvára nám prostredníctvom Desatora. Ak necháme deti s láskou znášať prirodzené dôsledky svojho konania, učíme ich rešpektovať pravidlá, ktoré im neskôr môžu zachrániť život. Rozprávajme deťom o ich nesmiernej hodnote, ktorú majú nielen pre nás, ale najmä pre Kráľa kráľov. Uistime ich, že na tomto svete nie sú náhodou a majú dary a talenty, cez ktoré Boh môže robiť veľké veci. Ukážme im istotu, ktorú majú v Bohu.

Aby nám uverili, potrebujeme žiť autenticky a bez pretvárky. Ak im chceme hovoriť o Ježišovi, musíme sa snažiť žiť s Ním. Musíme ho sami spoznávať cez Sväté písmo a neohýbať si pravdu. Deti totiž veľmi rýchlo vycítia neúprimnosť. Nebojme sa priznávať svoje chyby, prejaviť nad nimi ľútosť a prijať fakt, že niektoré situácie sme z vlastných síl nezvládli. Hovorme deťom príbeh našej viery, debatujme s nimi nielen o ich, ale aj o našich vlastných otázkach. Možno budeme prekvapení, ako nám odpovedia.

Dnešná aktivita: pouvažujem, ako cezo mňa deti vnímajú Boha. Porozprávam im o hocijakej udalosti z môjho detstva alebo neskoršieho života, ktorá pre mňa niečo pamätné znamenala.

Žalmy 102,29 (SSV)
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí a ich potomstvo bude pevné pred tebou.

Chcem podporiť CPR

Prehľad mesiaca

Najnovšie články

Spomienková túra na Súľovský hrad: Pamiatka na Zuzanu a Samka

26. november 2024

V nedeľu 17. novembra 2024 sme sa opäť stretli na tradičnej spomienkovej túre na zrúcaninu Súľovského hradu, aby sme si pripomenuli tragédiu z roku 2008, keď počas búrky na tomto mieste zahynuli Zuzana a Samko Sýkoroví.

Vyšívanie ako forma relaxu - kurz Moderná výšivka v CPR

26. november 2024

Centrum pre rodinu Trenčín sa v dňoch 20. a 26. novembra 2024 premenilo na priestor plný tvorivej energie a ručných prác. Uskutočnilo sa tu podujatie venované vyšívaniu, ktoré prilákalo nielen nadšencov výšivky, ale aj ľudí túžiacich po oddychu a relaxácii.

Pochod sv. Martina 2024: S radosťou a lampiónmi sme sa prešli Trenčínom

24. november 2024

Už po piaty raz sme tento rok zorganizovali tradičný novembrový pochod sv. Martina, ktorý si získava čoraz viac priaznivcov. Napriek chladnému počasiu sme si 15. novembra užili krásny večer plný svetiel, radosti a dobrej nálady.

Otcovia a dcéry na spoločnej vlne: Otec & dcéra na mori 2024

11. november 2024

Na týždňovej plavbe „Otec a dcéra“ organizovanej Centrom pre rodinu Trenčín sa stretlo osem dvojíc otcov a dcér na dvoch plachetniciach, aby prežili dobrodružstvo na mori spojené s duchovným programom. Cieľom bolo upevniť vzťah medzi otcom a dcérou prostredníctvom spoločných aktivít, rozhovorov, modlitieb a vzácnych chvíľ v blízkosti prírody.

Program AMORIS pre manželov: Odpustenie ako cesta k jednote

24. október 2024

Počas uplynulého víkendu (19.10. - 20.10.2024) sa na Slovensku už po štvrtýkrát uskutočnil Program AMORIS, tentokrát na tému „Odpustenie: cesta od zranenia k jednote“. Tento rok prebehol program v 27 mestách naprieč Slovenskom, vrátane Trenčína, kde sa do neho zapojilo 16 manželských párov z rôznych farností Trenčianskeho regiónu.

Archív článkov

0940 785 275 info@cprtrencin.sk Farská 12, 911 01 Trenčín facebook.com/cprtrencin
© 2015-2024 Centrum pre rodinu Trenčín Všetky práva vyhradené.
Nastavenie cookies | Tvorba web stránok - Ján Ďuriga