Prvý májový deň sa priestory Centra pre rodinu zaplnili mladými ľuďmi. Dôvodom pre takúto kumuláciu stredoškolákov bolo podujatie s názvom Silná káva. A čo bolo obsahom? Zábavný študentský kvíz, hry pre študentov, kalčeto, ale hlavne hodinové diskusné bloky so zaujímavými ľuďmi na témy, ktoré hýbu svetom mladých. Veď posúďte sami.
Už dvojica bezprostredných moderátorov (tiež študentov) - Mária a Jakub - dávala tušiť, že to nebude akcia od veci.
Začiatok patril Zuzke Vakošovej, ktorá na úvod celého popoludnia nechala nás nahliadnúť do svojho životného príbehu, ako sa dá žiť bez obalov resp. s vyprodukovaním mesačného odpadu zmestiaceho sa do jedného sedemdecového pohára. Azda najdôležitejším odkazom pre prítomných bolo, že spoločnosť by sa nemala orientovať primárne na separáciu odpadov, ale hlavne na ich nevytváranie.
Druhá hodinka patrila Zuzke Ševčíkovej a Gabike Kubelovej. Vo svojom bloku s názvom Dobrovoľníctvo, čo za to? sa snažili s využitím rôznych interaktívnych foriem informovať nielen dospievajúcu mládež, ale aj prítomných dospelých, o neekonomických benefitoch dobrovoľníckej služby. Vzhľadom k prejavenému záujmu zo strany všetkých vekových kategórii o tento blok si dovolíme tvrdiť, že prítomných nielen zaujali, ale hlavne rozptýlili obavy o nevýhodnosti robiť niečo nezištne pre druhých bez nároku na odmenu.
Azda najviac očakávaným blokom bol priestor vyhradený Vzťahom medzi dospievajúcimi chlapcami a dievčatami. Diskutérmi tohoto bloku boli manželia Miško a Danka Paškovci a manželia Peter a Monika Mojtovci. Okrem času randenia sa zverili prítomným aj s nástrahami, ktoré im privial život. Tento blok mal u prítomných mladých ľudí širokú odozvu a vzbudil značný záujem, ktorý sa prejavil v intenzívnej a plodnej diskusii. Sme presvedčení, že bol pre mnohých poučný, ale hlavne ukázal mladým ľuďom, čo je prejavom zodpovednosti a zrelosti randiacich párov.
Celé podujatie ukončil blok s názvom Čo ma čaká na vysokej škole? Traja pedagógovia a štyria vysokoškolskí študenti vzájomne diskutovali o tom, prečo išli študovať tam kam išli, aké kritéria mali pri výbere školy, aké sú rozdiely medzi štúdiom v Čechách a na Slovensku. Nezabudli sa podeliť so svojimi skúsenosťami v novom prostredí, napr. či je lepšie bývať na internáte, či na priváte. Na množstvo zaujímavých otázok odpovedali Dušan Galusek, Marek Majeský, Ján Dvorský, Mariana Ševčíková, Michaela Gallová, Mária Michalíková a Gabika Dolinská.
Veríme, že študenti gymnázií i stredných škôl mali počas sviatočného prvomájového popoludnia skvelú možnosť oboznámiť sa s užitočnými informáciami a hlavne užiť si dobrý čas so svojimi priateľmi. Ďakujeme za podporu Trenčianskemu samosprávnemu kraju, osobitne predsedovi Ing. Jaroslavovi Baškovi, ktorý prevzal nad týmto podujatím záštitu.
Pozrite si aj udalosť v kalendári a fotky k tomuto článku.
V Centre pre rodinu Trenčín by sme sa chceli zo srdca poďakovať všetkým dobrovoľníkom, ktorí sa od 18. do 27. novembra s veľkou ochotou zapojili do prípravy tohtoročných adventných vencov. Počas dvoch týždňov sme spolu vytvorili viac ako 120 adventných vencov, ktoré po požehnaní pánom farárom Milanom Polákom putovali do rodín, aby im priniesli svetlo a pokoj adventného obdobia.
V piatok 14. novembra 2025 sa historické centrum nášho mesta naplnilo svetlom, detským smiechom a príjemnou komunitnou atmosférou. Lampiónový sprievod sv. Martina prilákal desiatky rodín, ktoré si prišli pripomenúť posolstvo láskavosti a zdieľania, spojené s týmto obľúbeným jesenným sviatkom.
Trenčianska Turná, 8. november 2025 – V sobotu 8. novembra 2025 sa obecný kultúrny dom v Trenčianskej Turnej stal dejiskom slávnostného Plesu rodín 2025. Toto jedinečné podujatie, organizované Centrom pre rodinu (CPR) Trenčín opäť úspešne spojilo generácie a slúžilo ako oslava rodinných hodnôt a spolupatričnosti.
Niekedy sa tie najväčšie dobrodružstvá začínajú obyčajnou vetou: „Poď, skúsime niečo nové.“Keď som sa rozhodla stráviť týždeň na lodi s tatinom a skupinou ľudí, ktorých som vôbec nepoznala, netušila som, že práve tento týždeň mi prinesie zážitky, priateľstvá a uvedomenia, ktoré si ponesiem ešte dlho.